Ostrov Jinchuuriki

Tento ostrov ktorý sa pohybuje na chrbte korytnačky predstavuje ostrov pre Jinchuuriki. Na tomto ostrove žije kopa zvierat a už od pradávna tu trénujú Jinchuuriki ovládnuť svojich Bijuu. O ostrove vie iba pár ľudí z Kumogakure a človek ktorý najviac navštevuje toto miesto je Killer Bee.

Konečne som ja, mocný Killer Bee (xD), dobehol na miesto.
"Huf, huf, zvládli sme to!" vykríkol som radostne.
Si vždycky tak energický, prebehnúť to bez prestávky. Každopádne, to dievča nemuselo mať také šťastie. Zdá sa, že ešte nedorazila.
Kurňa, zahromžil som v mysli.

S vypětím všech sil jsem doběhla na pevninu a okamžitě se svalila na zem.
"Uff... já žiju...to je zázrak..." usmívala jsem se, zatímco jsem se zvedala a vydýchávala.

Hooo, zdá sa, že som sa mýlil.
Pre budúcnosť ťa budem musieť varovať,
nemá zmysel jinchuuriki podceňovať!
Pomohol som jej vstať.
"Blahoželám, si dobrá!" pochválil som ju hneď nato.

"Díky," vydechla jsem a začala se rozhlížet kolem.
"Kde to jsme?" zeptala jsem se.

"Ach, nachádzame sa na korytnačom ostrove jinchuuriki, oh yeah!" vykričal som na celý ostrov.
"Teraz poďme na miesto kde dneska prespíš,
síce žiadna prvá trieda, no postačí to, si piš," uistil som ju a tentokrát už len pomalšou chôdzou kráčal naprieč ostrovu.

Pomalu jsem se sunula za ním a přemýšlela.
*Ostrov jinchuuriki? V čem je tak zvláštní?*

"Je to tu, pohliadni vpred, uvidíš tvoj dočasný domov,
vyspi sa, oddýchni si a zajtra začne tréning so mnou!" prehovoril som nadšene.
Je to tu akési pokojnejšie ako obvykle.
To je fakt, pre istotu pôjdem skontrolovať mojich miláčikov.

"Platí," hlesla jsem unaveně a šla si odpočinout.

Zaujímalo by ma, či ešte spí.
O takomto čase už s najvyššou pravdepodobnosťou nie.
Vysedával som pred jej skromným príbitkom a s prekríženými nohami čakal.

Vylezla jsem ze svého dočasného domova a spatřila přede dveřmi Beeho.
"Á, dobrý den, vy tu na mě čekáte? Mohl jste zaklepat... Půjdeme trénovat?" řekla jsem.
*Doufám, že tu nečekal moc dlouho...*

"Pochopiteľne," prehovoril som s úsmevom na tvári a pomaly sa postavil.
"Než s prvou časťou tréningu začať spoločne skúsime,
na isté miesto sa vydať obaja spolu musíme,
nasleduj ma," pripravil som sa opäť na beh a než sa stačil ktokoľvek nazdať, už som brázdil lesmi na ostrove.

Už mě ani moc nepřekvapilo, jak rychle zmizel. Přizpůsobila jsem se a běžela lesem za ním.

Nachádzali sme sa pred neobvykle obrovským vodopádom. Veľkosť nebola jediná, čím sa však líšil.
"Vodopád pravdy... to vracia spomienky..." skonštatoval som, keď sme boli na mieste.

"Vodopád pravdy? Odkud získal to jméno?" zarazila jsem se, když jsem spatřila tu obrovskou masu vody.
*Vážně by mě zajímalo, co za trénink to bude...*

"Yosh, hurá do toho!" chystal som sa priblížiť.
Zadrž, Bee, prerušil moje rozhodnutie hachibiho vnútorný hlas.
Čo také podstatné povedať musíš,
že nás v tak dôležitú dobu rušíš?!
Oceňujem tvoj entuziazmus a nadšenie pre vec, každopádne by si si mal uvedomiť, že toto dievča nie je ako ty. Nie je múdre ju do toho len tak, bez racionálneho vysvetlenia vhodiť a riskovať tak neúspech. Nechaj ma sa s ňou porozprávať.
Chjo, pre tentokrát ti vyhoviem.
"Takže počuj, dievča drahé, než sa do toho dáme, hovoriť
s tebou chce hachibi a ja nemám inú možnosť, než mu to dovoliť," upozornil som ju a čakal na reakciu.

*Sám hachibi? No páni...* napadlo mě. překvapení a trochu strach se mi objevily i v obličeji.
"Dobře," přikývla jsem a nasadila vážný výraz.

Po výmene pohľadov bolo i cez slnečné okuliare možné poznať krvavo červené svetlo mojich očí. Chakra tak isto rapidne ochladla.
"Odteraz sa k tebe prihovára hachibi. Je na mieste očakávať vysvetlenie, ktoré ti dutá hlava nemôže poskytnúť."
Čožeto?! rozzúril som sa v mysli.
To že ti mojim telom hovoriť umožnujem
neznamená, že tvoje urážky nepočujem!
"Tréning, ktorý sa chystáš podstúpiť, rozhodne nie je stavaný pre kohokoľvek. Než začneme, musíme si niečo ujasniť. Si ochotná definitívne raz a navždy potlačiť svoju nenávisť a čeliť povinnosti stať sa skutočným jinchuurikim?"

"Udělám pro to cokoliv," řekla jsem rozhodně.
Snažila jsem se co nejlépe pochopit smysl jeho slov. Já v sobě přece nemám nenávist.

"V tom případě zemře..." hlesla jsem a trochu se mi stáhlo hrdlo, když jsem si vzpomněla na Akatsuki.
"Ale co to má společného s rovnováhou?"

"Aha..ale co s tím mám dělat?" zamyslela jsem se.

"Spomínaný vodopád pravdy je prvou časťou tvojho tréningu, ktorý bol pôvodne zostavaný špeciálne pre Beeho samotného. Postavíš sa v ňom svojmu skutočnému ja, postavíš sa temnote vlastného srdca a definitívne sa zbavíš tohoto druhu negatívnych emócií. K ovládnutiu gobiho je to nevyhnutné," prehovoril som mohutným hachibiho hlasom.
Heeee?! Ako od nej očakávaš, že niečo tak zložité pochopí?!
Nesúď iných podľa seba.
Nani?!