Kancelář Kazekageho

"Ach, prepáč. Zdá sa, že na teba sensei úplne zabudla." Snažil som sa rýchlo spomenúť na meno a prečítať si jeho spis. Bola to dosť trápna situácia. "Potrebuješ niečo?"

Rychle jsem se zpamatovala a běžela k bráně. (presun)

"Mal by si byť rád, že je v dedine kľud. Už čoskoro nastane zmena, ale nebude príjemná." Povedal som dosť nahnevane. "Hovoríš, že si genin? Mám tu pre teba prácu v záhrade. Alebo si nájde ešte aspoň dvoch geninov a môžem ti dať lepšiu misiu. Je to na tebe."

"Nóó tak neviem či tu nejakého nájdem ale môžem sa o to ísť pokúsiť .."
Povedal som a odišiel som .

Posadil som sa za stôl a pokračoval s prípravou armády na možnú vojnu. O spojenectve národov ešte nepadla zmienka, ale aspoň Suna mohla byť na túto nepríjemnú udalosť pripravená.

Seishou

Na sebe som mal oblečenie, ktoré zvyčajne členovia jednotiek Anbu nosia. K tomu samozrejme patrí aj maska. Tú som mal, ako správny Anbu na tvári. Biela maska s dvoma červenými pruhmi ťahajúcimi sa od vrchného konca masky až po spodný. Tanto, ktoré bolo bezpečne uložené v puzdre som mal na chrbte, pretože tam sa už zmienené puzdro nachádza. Takto som prišiel k budove, kde má pracovať Kazekage. Do budovy som vošiel pomaly, ale čo bolo hlavné potichu.
Moja pokojná chôdza nenaznačovala žiadne známky ponáhľania sa a takou chôdzou som prišiel až pred dvere kancelárie, kancelárie patriacej Kazekagemu.
Zastal som pred dverami, pričom maskou na svojej tvári som nehýbal. Ako člen jednotiek Anbu musím svoju identitu chrániť, predsa len spĺňam trošku odlišné druhy misií ako je normálne a bol by som veľmi nerád, aby ma niekto poznal. S maskou som len ďalší "anbu" radový ninja. Bez nej som Seishou, muž s minulosťou, snami a všetkým čo k tomu patrí.
Po chvíľke bezduchého státia pred dverami som na ne konečne zaklopal a vyčkával, kto sa spoza dverí ozve.
Dnes som nemal žiadnu misiu a môj deň bol celkovo jedna veľká flákačka, ktorá aj keď sa často nedeje, sem tam sa prihodí. To znamená, že by som mal tento deň pozmeniť, kým je ešte čas, pretože keď hodiny odbijú dvanásť, môžem naozaj tento deň považovať za premrhaný.

"Môžete vstúpiť." Prehovoril som bez toho, aby som sa pozrel na dvere. Hlavu som mal v papieroch, ktorým Kazekage nevenuje veľa času. Na stôl som si pripravil zoznam misií, ak by o nejakú mal prichádzajúci záujem.

Seishou

Začul som hlas, na ktorý som ihneď reagoval. Pomaly som otvoril dvere, a zazdalo sa mi, akoby zavŕzgali. Možno to bol len pocit, možno nie. Ale ak im vážne vŕzgajú dvere, je to nepekný pocit.
Prešiel som pred muža, ktorý očividne nebol Kazekage, čo znamenalo, že Kagekage je mimo dedinu.
"Prišiel som s otázkou, čo za misiu mám splniť."
Nezdržoval som sa rôznymi privítaniami, ktoré sú aj tak tvoru bez citov, teda anbu by mal byť taký tvor, na nič.

"Povieš mi svoju hodnosť. Myslím, že je to podľa tvojej masky jasné, ale pre istotu." Pokúsil som sa o úsmev, ale ANBU sú bez citov, takže som to vzdal. "Niečo sa tu pre teba nájde, ale nečakaj, že to bude zodpovedať tvojej úrovni."

Seishou

Stál som pokojne na mieste. "Podľa masky sa dá sa súdiť, že som Anbu. Zodpovedá tomu aj moje oblečenie." Nedával som na sebe najavo vôbec žiadne známky citov. "Počúvam." Povedal som, pričom som mal na mysli, že počúvam informácie o misii.

"Na východe od Suny sa nachádza celkom nová osada Nuikara. Žijú tam bohaté rodiny zo Suny, ktoré už nechceli žiť v strachu, že na dedinu niekto zaútočí. Pravidelne nám posielali hlásenia, aby sme vedeli ako na tom sú. Ale už asi týždeň sa nikto neozval. Máme podozrenie, že sa im niečo stalo. Tvojou úlohou bude preskúmať oblať a zistiť čo sa v osade deje." Podal som mu spis misie. "A ešte niečo. Zober so sebou jedného genina. Volá sa Narumi Kaname. Ak by si musel bojovať, tak môžeš aspoň niekoho poslať pre pomoc."

Prišli sme pred kanceláriu Kage už som tu bol niekolko krát a furt s ak misi nedostalo dufaml som že teraz konečne nejaká bude.
Nečakal som ani či ste Shizuka zaklopať proste som sám automaticky zaklopal a čakal som na vyzvanie.

Prikývol som, že chápem, aj keď v duchu som vedel, že genin bude pre mňa len a len brzdou a nie pomocou. Vzal som spis.
"Kde toho genina nájdem?"
Spýtal som sa a pokojne vyčkával na odpoveď.

"To skutočne neviem. Od včera som ho nevidel. Ale určite bude v dedine." Uvedomil som si, že niekto klopal, a tak som otovril dvere. "Čo si želáš?" Druhou rukou som zatiaľ naznačil, aby muž s ANBU maskou už išiel.

"Přišli jsme za Kazekagem-sama, pro misi." chopila jsem se slova.

Zvláštny systém udávania informácií...
Pozrel som sa na okno, nemusím predsa odísť dverami. Prišiel som k oknu a rýchlo ním vyšiel von. Potom ma už nebolo.
(Presun)

"Ach, práve som jednu pridelil. Mám tu už iba pomoc v záhrade, ktorú nikto nechce. Počas Kazekageho neprítomnosti nemôžem posielať ninjov neustále mimo dedinu." Všimol som si, že ANBU odišiel oknom. Dosť ma to nahnevalo, ale nenechal som to na sebe poznať.

Pomoc v zahrádce? To by mě asi zabili, kdybych tu misi přijala. Podívala jsem se na Daisukeho a čekala na jeho vyjádření.

Hm premýšlal som chvílu ale poto msom spustil.
"Neviem bral by so mto ako hanbu pre chuunina takuto msiu ale kedťe som bol rok v komatu tak nezačnem nejaku extra takže ju berem"
Povedal som a torcha som pokrutil hlavou .

"Tak dobře. Řeknite nám podřobnější informace." Otočila jounina.

"Na severe od Suny sa nachádzajú polia Kashi. Je to asi jediná úrodnú pôda v tejto zemi. Vašou úlohou je priniesť zásoby na ďalší mesiac. Dávajte si však pozor! Polia sú dobre strážené, ale cesta nie. Je na kupcoch, aby si zabezpečili dobrú ochranu. Dúfam, že to zvládnete." Pozrel som sa na hodinky. "Už je dosť hodín. Dnes už na poliach nepracuje nikto. Začnite s misiou až zajtra."

"Dobře, rozumím." Podívala jsem se na Daisukeho. "Tak to jdeme ještě říct Narumimu a zítra začneme." Otočila jsem se a šla jsem ven.
(přesun)

Pytle už byly ve skladišti. Byla to docela fuška je tam dopravit, ale dalo se to. Netším, co bych dělala, kdybych neměla tuhle techniku.

Stála jsem i s Daisukem před kanceláří. Zaklepala jsem a čekala jsem na vyzvání. Docela se na mě podepsalo použití tolika čakry na tak dlouho. Třes rukou jsem utlumila tím, že jsem si je založila na prsou. Vklidu a zhluboka jsem dýchala.

Cela táto misia bola divná,nie preto o oč išlo ale ako sa vyvynula popravde na tuto misiu som nemusel ani ísť kedťe Shizuka všetky mechy odniesla sama kde mala.
Išli sme spolu podať správu o tom ako misia dopadla lenže tunak som zase ako vždy nemal čo robyť kedže na odpoved stačila Shizuka.
Preto som sa si s vačku vytiahol Samakuri vopchal som si ho do ust, dal ruky do vrecka a pomali som kráčal preč z budovi Kazekageho.
(presun)