Unraikyo

First topic message reminder :

Místo tréninku Kiraa Beeho.

Kisame
Pohliadol som jeho smerom a vykríkol.
"Ako keby si si myslel, že ťa nechám!" vodou som odvalil Beeho a vrhol sa na raikageho. Bolo ale už neskoro, nachytal som sa na jeho fintu mojou reakciou a tak som bol pečatený.
Celé roky som nerobil nič iné, než kráčal z miesta na miesto a vraždil, s úmyslom nájsť miesto, kam by som zapadal. Bol som v presvedčení, že bojujem iba sám pre seba, že môj život nemá žiadny hlbší zmysel, mýlil som sa. Itachi, je to presne ako si povedal. Až keď ťa čaká definitívny koniec a ty máš posledné sekundy na premýšľanie, uvedomíš si, kto vlastne si. Zdá sa, že som napokon nebol tak odporný, keď som svoj život daroval niekomu inému, čo povieš, Itachi-san?
Bol koniec. Moja schránka i duša bola definitívne zapečatená, jediné, čo po mne ostalo, bola samehada.
- KONIEC PRE KISAMEHO

Dopadol som na zem. Voda konečne ustála, zdalo sa, že bol koniec. Pohliadol som smerom k samehade a zodvihol ju zo zeme.
Konečne je po ňom, vydýchol si hachibi.
"Oj, je to neuveriteľné, no zdá sa, že plače za svojim pánom," poznamenal som pomerne prekvapene.

Kohaku už tak isto zmizol opäť vo zvitku, ktorý som si odložil.
"Ten, kto bude plakať, budeš ty," schmatol som Beeho i so samehadou a ťahal ich preč.
"Povedal som síce, že ťa zbavím obvinení, ak preukážeš svoje vlastenectvo v tomto boji. To však nič nemení na tom, že z teba za všetky problémy a starosti, ktoré si mi spôsobil, vymlátim dušu!"