Brány vesnice

First topic message reminder :

Hlídanéé Jouniny.

Hodně mě to překvapilo, takže jsem v první chvíli skoro hodila držku, ale naštěstí jsem to ustála a rozběhla se s ním. Po chvíli jsem se začala stále víc usmívat.
*Předpokládám, že to znamená souhlas,* napadlo mě.

S úsmevom na tvári som sa konečne i ja vrátil z ostrova. Mal som totiž veľmi veľkú radosť, keďže Chiyo skutočne dodržala slovo a zachránila Arame, ba čo viac, pred nedávnom sa zobudil i Motoi. Hoc by som si želal byť uňho, rozhodol som sa, že vzhľadom na náš mierne napätý priateľský vzťah bolo najlepšie odídsť skôr, než nadobudne dostatočné vedomie k tomu, aby rozpoznal moju prítomnosť.
"Yosh! Kumogakure môže chystať oslavy a hostiny,
keďže sa mocný Killer Bee-sama vrátil do dediny!" zvolal som na celú kumo a natešene sa vydal na svoje najobľúbenejšie miesto. Rozhodne som teraz na raikageho kecy nemal náladu, vonkoncom jednu vec som predsa len pokašľal. Prišli sme o gobiho. Každopádne som bol rozhodnutý akatsuki poraziť za každú cenu.

Kisame
Vynoril som sa zo zeme neďaleko brány, ktorá v tú chvíľu pripomínala vodnú hladinu, pomocou techniky Dochū Senkō.
"Che che che che, samehada, cítiš tú ohromnú chakru? Pochopiteľne nejde o nikoho iného, než o hachibiho jinchuurikiho," pousmial som sa nad situáciou a vnoril sa naspäť.
"Čaká nás lov, che che che che," poznamenal som na záver s pomerne širokým a sadistickým úsmevom na tvári, než som i ja nepozorovane vstúpil do dediny.

- Presun pre Kisameho