Najvyššia veža

First topic message reminder :

Tu sa nachádza najvyššia veža v ktorej strávi najviac času Nagato a odtiaľ riadi celú Amegakure a Peinov.

Trochu moc rozruchu. Pomyslel jsem si a šel za Sasorim.

Začal som používať Gentōshin no Jutsu a u Kakuza a Hidana sa zjavila moja astrálna protekcia. ,, Takže druhý na rade je Nibi no Nekomata, 2 ocasý démon.. jeho Jinchuuriki je nejaká osoba z Kirigakure. Ani ja neviem viac je na Vás, aby ste o tom zistili a priniesli ho do 3 dní na zapečaťovanie. * Hlavne ho priveďte živého *
Astrálna projekcia Nagata zmizla.

hned jak astrální projekce zmizela tak se podíval na Kakuza a řekl... sen takže jdeme do kiri usmál se poupravil si kosu a vyšel....

Prikývol som a šiel som pomalým krokom za ním.

Pomali som sa vracal cestou hore spať kde toto šialenstvo začalo.HM že by Kisame povedal Akatsuki čo sa stalo?Lenže nemal čo nemal ponatia o čo ide ale Kisame je zase Kisame.No uvidím čo si na mna nachystali možno o tom nebude ani zmienka.Ale Kisame bude chceť vysvetlenie len neviem ako to zobere.Došiel som až uplne hore kde som sa oprel o stenu a zo zatvorenými očami som ticho stál.

Poskladala som pečate ešte pred tím ako som vošla do budovy
,,Suiton: Nureta karada. "
Povedala som a moje telo sa rozplynulo vo vodu. Voda sa následne rozdelila na zopár kaluží a ja som potajme vošla dnu prešla som zopár chodbami raz za čas som svoje telo, teda aspoň hlavu premenila do pôvodnej podoby aby som zistila, či som na tom správnom mieste. Ešte chvíľu som takto prehľadala zopár ďalších miestností a nakoniec som našla tú, ktorú som hľadala. Áno bola to knižnica. Pomaly som zcelila úplne moje telo a začala sa prehrabávať v knihách, čo najpotichšie ako to šlo. stránky som prevracala tak ako keď okolo vás preletí komár, šuchot stránku o stránku bolo nemožné z vonka počuť.

// pre prehľadanie informácii, ktoré potrebujem musím zotrvať 1 deň každá minúta mi prispieva k získaniu nových informácií.

Na najvyššej veži:

Sféra Deva stála a pozerala výhlad na Amegakure. ,, Pein dal dokopy ruky a zrušil techniku dažďa "
,, Konan máme tu votrelcov " choď a skonči to snimi.

Na najvyššej veži:

Konan:

Kto to je Nagato? ,, Konan odpoveď nedostala, preto dala ruky do pečate jednej ruky a rozplynula sa papiere a išla hladať votrelcov "
( Presun )

V Knihovni:

Okolo Neome sa začalo objavovať kopu lístkov, ktoré ju začali obalovať a na zemi sa začala z lístkov vytvárať hlava Konan zo slovami: Čo tu chceš a kto si?

Čierny plášť s fialovými oblakmi. člen Akatsuki. Modré vlasy a papierová kvetina, vo vlasoch. Jediná, žena z tej podivnej organizácie. Konan. Myslela som, že si budeme rozumieť, no asi som sa zmýlila.
,,Ved sama vidíš."
Povedala som sebavedome a pokračovala v čítaní.

Dočítala som a overila informácie. Všetky boli pravdivé teda aspoň 99% určite. Teraz som sa sústredila na techniku, ktorá ma ovíjala. vypustila som z môjho tela vodu. Tím pádom papiere zvlhli a ja som sa mohla aspoň o trochu viac pohybovať. Poskladala som pečate.
,, Suiton: Nureta karada."
Moje telo sa začalo rozplývať vo vodu, so slovami.
,, Dúfam, že sa ešte uvidíme."
Voda ktorá zostala presiakla cez podlahu a ja som sa prešmykla znovu von.

Nagato vytvoril astrálnu projekciu a dal každému s Akatsuki vedieť nech sa dostavia na pečatenie Nibiho do severného úkrytu. // Stačí to myslím takto nechce sa mi každému písať osobne nech tam ide cez astrálnu projekciu //

Chápem aj ja dúfam, že sa nabudúce stretneme... ,, Konan uvoľnila svoju techniku "
... Konan použila techniku astrálnej projekcie a objavila sa v Severnom úkryte ...

Prorazil jsem stěnu a vešel společně s Yuki, jelikož jsem předpokládal že půjde taky. Podíval jsem se na ty dva sedící maníky, kteří neměli ani tušení že tu jsme. " Beru si toho chlapa ... Peina ... Když bude potřeba, lze si pomoct navzájem ... " řekl jsem a přiblížil se k němu. S Aktivovaným černým brněním jsem ho chytl pod krkem a zvedl do výšky. " Je mimo ? " zeptal jsem se sám sebe.

Hmm... tak mne ostáva tá modrovlasá kráska? spýtala som sa po čom som sa len pousmiala.. z mojej strany priamo na ňu začal fúkať poriadne ľadový vzduch.. pozerala som sa ako jej začína umŕžať oblečenie, končeky vlasov.. čakala som či sa preberie alebo nie, takto bola dosť ľahkým terčom. Vlastne to ani nebola žiadna zábava.. len som mráz ktorý ju objímal ešte znásobila aby.. som ju mala čo najskôr z krku.

V najvyššej miestnosti na veži:

Pravý Nagato: Nagato pomaly otvoril oči a stisol päste. ,, Vedľa Nagata boli regále, kt. sa okamžite vysunuli a vyliezli z nich 5 Peinovia. ,, Všetci stáli na mieste iba Shuradō sa rozbehol rýchlo k miestu kde je 6 sfére a Konan. "
.
.
.
.
,, Keď Shuradō dobehol k miestnosti nenápadne všetko pozoroval. " Takže sú 2. Shuradō si chytil ruku, otočil ju a vysunul pričom mu vybehli jeho bomby. Nastavil ruku a vystrelil ich po oboch tak, aby sféru ani Konan nijak nezasiahol.

Hlavou som pootočila ku sfére ktorú na nás pravý pein poslal.. všimla som si raketiek.. vlastne som sa sústredila iba chvíľku po ktorej doslova "umrzli".. vytvoril sa na nich ľadový povlak, zamrzla im horľavá tekutina a vlastne všetko čo len išlo, dokonca aj nejaké kontakty či tak.. vďaka tomu sa len neškodne skotúľali k zemi.. ja som iba podišla ku telu Konan ktorá sa ešte stále nejak.. nehýbala.. Kuteiton.. šepla som a omrzliny na jej tele doslova začali vstupovať do Jej tela.. inak povedané.. mali by jej začať omŕzať bunky pod kožou, v tele.. až by skončila ako v podstate ľadové "niečo" čo volakedy bolo človekom.

Otočil jsem se a hodil sféru Tendo po raketách, které i přes to, že jsou zmrzlé vybuchly a roztrhaly tělo Yahika na kusy. " Tohle je zase co ? " Zeptal jsem se sám sebe a okolo mne vířila chakra, kterou nezná ani sám Nagato. " Yuki ? "

Odhodila som premrznuté a stuhnuté telo Konan na zem, vlastne bola taká "zmrznutá" že pri dopade na zem popukala, doslova jej zľadovateli všetky bunky v tele, v rukách som ju držala dosť dlho na to aby som to vedela spraviť. Pozrela som sa na Kura a pokývala som hlavou.. odpálime to? spýtala som sa s takým zákerným úsmevom na tvári. Nečakala som však na odpoveď.. rozprestrela som mechanické krídla a v momente som vyletela z veže.. stúpala som vyššie a vyššie až som sa ocitla niekoľko desiatok metrov nad ňou.. Chvíľku som sa na ňu len pozerala a následne som sa uškrnula.. zodvihla som ruky nad seba a z môjho tela sa do okolia začala šíriť neuveriteľne studená a ľadová chakra.. vlastne začalo zamŕzať úplne celé moje okolie.. dokonca aj zem ktorá bola niekoľko desiatok, až sto metrov podo mnou.. zmodreli mi aj oči, začali mi z nich vychádzať jemne azúrová chakra, nikdy som totiž nepoužívala Kuteiton v takomto rozsahu.. spojila som ruky k sebe a v momente začala celá veža úplne od základov zamŕzať, ten mráz bol taký silný že sa prehrýzol aj do najpevnejších základov, do toho najtuhšieho železa.. celá veža sa začínala podobať skôr na nejakú ľadovú sochu..

" Jasně ! " řekl jsem odhodlaně a na dlouhém lanku se mihotalo několik desítek výbušných lístků. Začal jsem je rozhazovat po celé místnosti a když kvůli nim nebylo ve věži téměř k hnutí. Vše začaalo zamrzat a já věděl že Yuki udělala co měla. " Tak se ukaž bože ... Kde jsi ! " Řekl jsem a s výskokem ven jsem začal skládat pečeť. Vše bylo dokončeno a já dopadl na střechu menší věže, kterou jsem brněnímdoslova rozryl. Pečeť jsem uvolnil a díky Yukiině technice se pod náporem výbuchů zhroutila celá věž. Byla malá šance že by někdo přežil, a ještě menší aby tomu zabránil. Už jen to že to byla nejvyšší věž jí dělala extrémně náchylnou ke spadnutí. Nagato sám by měl být mrtvý, jelikož nebyl schopný hnutí a neměl tam sféru Tendo, která by ho ochránila. Nebyl ani čas na vysunutí těl, které by ho odnesly pryč.

// Niekto tu nečítal pravidlá :) https://nsnn.forumczech.com/t227-pravidla - Pravidlo 7.
QQ ak sa mi bude chcieť tak na ten 9 deň dám post. Čágo //

// Smolu máš akurát tak ty, 10 dní je v pravidlách, smola... A či tu budete čakať alebo nie je vaša chyba ja idem s pravidlami ty ideš proti. Čágo //.

// I přes to, stejně se věž sesypala, takže bych rád viděl tvojí reakci. Když použíješ Shinra Tensei, omráčíš i sám sebe. Konan to papírkama neudrží. Celkem smůla ...