Yukigakure no sato

Zem snehu, platia tu v podstate extrémne podmienky pre život, vlastne je celkom zázrak že v Yukigakure no sato vôbec niekto žije. Špecialitou tejto dediny sú technické vymoženosti ako napríklad chakrové brnenie na ktoré má oprávnenie iba Yukigakure no sato, ako aj rôzne techniky Hyuutonu. Vládne tu klan Yukigakure ktorý ovláda kg Hyuuton.. raz za storočie sa tiež narodí nositeľ Kuteitonu. Dedina neprosperuje v podstate ničím, ľudia sa tu živia prevažne rybami, ale aj tulením mäsom. Pre ovocie a podobne tu proste nie sú podmienky.

Vodca: Yuki Yukigakure
Rada: Klan Yukigakure + klan Shirome
Obrana dediny: Okolo celého ostrova na ktorom sa Yukigakure no sato, po územi Yuki no kuni pohybuje je ohromná veterná kupoľa cez ktorú dokážu prejsť iba členovia Yukigakure, táto veterná kupola má na svojom okraji extrémne nízke teploty, pri tých zamŕzava v podstate úplne všetko čo sa do nich dostane.

O nejaký čas som dorazila do Yukigakure no sato, pochopiteĺne na lodi, narozdiel od väčšinu ľudí ktorý tu boli zababušený v rôznych kožuchoch a v podstate vo všetkých možných typoch teplého oblečenia, ja som na sebe mala v podstate iba hnedý dlhý a troška dotrhaný plášť.. pod ním som mala iba svoje telo ktoré však bolo na väčšine časti tela pokryté obväzmi. Nakoniec som iba vystúpila.. pochopiteľne ma tu privítali takým ľahko slávnostným odtieňom.. aj keď len v kruhu najbližśích z klanu.. prvé čo som však spravila bolo to, že som si išla pre najnovší druh chakrového brnenia.. vyzeralo v podstate tak isto ako moje minule len bolo.. lepšie.. keď som si ho zobrala tak som išla domoc... porozprávať sa s našimi a tak..

Procházel jsem se mnoha ulicemi Yukigakure, což ve mne probouzelo pocit nostalgie. Po tolika letech jsem se vrátil kvůli nejméně pravděpodobnému důvodu, válce. Přišel jsem až k Yukininu domu, kde jsem vešel dovnitř a ihned se vrhnul k Yuki. " Měli by jsme se vrátit ... " zašeptal a dal jí snad jejich první polibek ...

Kurodama ma trocha zaskočil.. vlastne trocha viac.. keď ma pobozkal tak som bola chvíľku až príliš mimo aby som stihla nejak zareagovať.. videl to aj môj otec ktorý len pootvoril ústa a z ruky mu vypadol hrnček kávy.. nakoniec radšej odišiel z miestnosti. Ehm.. huum.. Kuro-kun.. ja som zranená.. nechcem sa tam vrátiť.. k ničomu by to nebolo.. zamumlala som nakoniec pri čom som sa stále.. viac menej rozplývala.

" To vím ... " řekl tiše a přitiskl ji k sobě, čímž je oba obalovala zelná chakra, léčící lépe než kterákoliv jiná. " Ale víš že tě potřebuji ... Celá vesnice tě potřebuje ... Jednou jsi z klanu Yuki, číslem jedna v této vesnici, máš šance stát se pání této země ... Nepokaz si to ..." Usmál jsem se na ni když jsem jí všechna zranění vyléčil.

Len som si hlavu oprela o jeho rameno keď ma k sebe pritiskol.. Cítila som ako mi je lepšie, ako po fyzickej stránke tak po psychickej.. pôjdem.. bojím sa že tam príde moje Edo tensei.. nemyslím si že je tam človek ktorý by vedel môjmu mrazu vzdorovať.. šepla som nakoniec no stále sa mi od neho nechcelo... paní tejto zeme.. neviem či o to táto zem stojí.. neviem či by som to zvládla.. dodala som ešte potichu.

" Zvládneš cokoliv si usmyslíš " Usmál jsem se a otočil k ní zády. " Stále by jsi se neměla moc pohybovat ne ? " Zeptal se s úsměvem a naznačil že jí klidně ponese i na zádech. " Nechtěj mne nechat abych tě přemlouval " Zasmál se a čekal na Yuki.

Len som sa ušrnula.. následne som hodila znova taký pre mňa typický veselý úsmev a doslova som na neho naskočila.. oboma rukami som sa pevne chytila okolo jeho krku, bola som ticho.. no bola som hrozne rada že ma niekto ponesie !!.. teda hlavne že to je on.

Usmál jsem se nad Yukininou radostí a vyrazil tak velkou rychlostí, kterou si nedokáže naprosto nikdo představit. Okolo mne srčela černá chakra, která nás hnala vpřed a nenechala nás zastavit. Pevně jsem Yuki držel, aby náhodou nespadla, což bylo opravdu možné

Sedela som za pohodlným a mäkkým kreslom ktoré bolo vystlané jemnými kožušinami. Na sebe som mala biely plášť ktorý sa zapínal pri krku a tá "spona" mala znak Yukigakure no sato, na tvári som mala bielu masku, vyzerala ako Anbu maska z tvárou nejakého vlka či podobne, nemala na sebe žiadne maľby ani podobne, znova sa len na hornej časti čŕtal znak Yukigakure no sato.. jednou rukou som si prehrábla dlhé biele vlasy a následne som si len povzdychla.. Kuro-kun.. zamumlala som smutným hlasom. V tom do miestnosti ktorá vyzerala celkom honosne.. vbehol jeden z poslíčkov, teda chuninov ktorý sa v Yukigakure no sato nachádzali. "Yuki-sama, sú tu ! ...." odpovedal mi a ja som len prikývla.. dala som totiž zvolať všetkých "vodcov" Yukigakure no sato ktorý mali na jej chod rozdielne názory. Následne do miestnosti vstúpili všetci, boli asi piati a každý z nich bol na úrovni vyššieho Jounina. "Čo od nás chce niekto ako vy?" Spýtal sa ten najväčší z nich a ja som mala chuť po ňom niečo hodiť.. jeho hlas bol taký.. opovržlivý .. "Počula som, že máte nejaké námietky s tým, aby sa Yukigakure zúčastnila vo vojne na strane shinobi národov.." šepla som ľadovým hlasom a ruky som si založila na prsiach. Bolo vidieť ako po sebe začali pozerať.. "Počula som že plánujete zradu.. že ma plánujete zabiť.." dodala som ešte ľadovším hlasom a v miestnosti následne klesla teplota o niekoľko stupňov. Išiel zo mňa cítiť strach.. z mojej chakry.. z mojej prítomnosti. Pohľad som len následne naklonila na stranu.. behom sekundy som sa objavila za nimi, všetci piati mali v tele pozabodávané ľadové kryhy ktoré im preťali životne dôležité orgány.. ich telá iba dopadli bezvládne na zem.. pousmiala som sa a pozrela som sa na Chunina ktorý na to s celkom očividným pobavením pozeral.. uprac to tu.. idem rade povedať o tom, že je tu nová Damayo Yuki no kuni.. šepla som tajomným hlasom a následne som vyšla z pracovne.
(presun)