Yuki Yukigakure

Jméno:
Yuki Yukigakure

Věk:
kto vie.. vyzerá naaa .. sami posúďte ! ^^

Hodnost:
Lovkyňa odmien/nunkeninov/ S rank

Pohlaví:
žena- jej správanie je však dosť prazvláštne.. dalo by sa nazvať takým hybridným !! ale je to fajn holka ^^

Rodina:
Celá jej rodina je buď mŕtva, alebo umrznutá na kosť.. nevie o nej a ani nechce vedieť čo sú zač !

Cíl, Sen:
Vyvraždiť Akatsuki !!

Klan:
Yukigakure

Kekkei Genkai:
Kuteiton/Artický element, element mrazu

Popis Kekkei Genkai:
Nejedná sa tak celkovo o Kekkei genkai ako skôr o Kekkei Tota. Je to spojenie troch elementov, Suitonu, Hyuutonu a Fuutonu. Vďaka tomu vzniká element mrazu. Nevytvára ľad !, tento element vytvára čistý mráz ktorý je taký smrtonostný a silný že, dokáže zamraziť v podstate čokoľvek. Dokonca aj oheň, pri silnejších technikách dokáže zmraziť aj lávu /z nej pochopiteľne nebude kocka lávy ale kocka tej divnej blbosti ktorá sa vytvorí keď lávu schladíte ^^/
Element mazu- názov vznikol z podstaty tejto kekkei tota, z toho aké má element vlastnosti a ako sa dá využívať
Arktický element- tento názov ktorý Yuki používa najčastejšie vznikol, pri vzniku celého jej kekkei tota, názov nesie podľa toho, kde ho prvý krát Yuki objavila a použila. Bolo to v ľadových pustatinách v tých najsevernejších a najladovatejších miestach vo svete Shinobi.
Jedna z pasívnych schopností kekkei tota je tiež to, že dokáže prežiť v extrémne nízkych teplotách.

Zaměření:
Kekkei Tota-ninjutsu / Kuteiton no Taijutsu / Ručné pečate(rýchlosť)

Schopnosti:
Yuki je menšieho vzrastu.. človek by povedal že sú jej schopnsoti dosť.. brutálne.. alebo to tak aspoň na prvý pohľad vyzerá.. nie je to žiaden antitalent, jedinou jej slabšou stránkou je asi Genjutsu do ktorého sa nikdy moc nerýpala.. aj to vie však celkom obstojne zrušiť. Jej najväčšou a asi najsilnejšou stránkou je množstvo chakry, jej ovládanie a následne obratnosť.. nie je nijak extrémne silná.. vlastne je jej sila asi na ranku priemerného jounina. Taktika .. taktické schopnosti.. IQ a podobne jej naozaj moc nehovoria.. to aj jej stopovacie schopnosti či orientačný zmysel.. keď sa stratí tak ide rovno.. prečo? preto !

Vlastnosti:
Je zvláštna, divná, no zároveň veselá !! sotva ju dokáže niečo vytočiť, zväčša všetko berie s rozumom a nadšením.. proste je to také slniečko aj keď ovláda element mrazu.. Dokáže sa však pohádať !! sú to zväčša veselé hádky o úplne blbosti, ako napríklad ktoré lízakto je najlepšie, ktorý nanuk najstudenší a ktorá ponožka väčšia či smradlavejšia ! Je to taký šťastný blázon ktorý si dokáže zamilovať asi každú osobu na svete !! najradšej však má svojho priateľa a partnera nooo !! nikto iný u nej nemá väčšiu šancu ! ^^.. keď už hovoríme o tej šanci tak ju ten niekto samozrejme využil.. aj keď to už nepatrí k vlastnostiam.



Vzhled:
Yuki má tesnú kombinézu ktoré je rovnako biela ako aj farba jej pokožky.. vlastne je to niečo ako jej druhá pokožka ! vôbec ju neobmedzuje v pohybe a z diaľky to vyzerá tak ako keby žiadne oblečenie ani nemala !! len nejakú divnú vec okolo krku s ktorou sa kombinéza dáva dole.. sem tam nosieva aj hnedý dotrhaný plášť a bláznivú červenú masku !! Je to albínka, teda má čisto biele vlasy ako aj pokožku, jej oči naberajú červenú farbu a jej tvár zväčša veselý úškrn ! -tá kombinéza je v skutočnosti najnovšie chakra brnenie ktoré vyvíja Yukigakure no sato/ako vo filmoch.. nie je tak účinné ako ostatné pretože je hrozne tenké a priliehavé ale za to vôbec neobmedzuje v pohybe.

Techniky:

Spoiler:

Příběh:
Yuki sa narodila v ďalekom kraji ktorý sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od ostatných dedín. Bolo to na pomaly zabudnutej časti ninja kontinentu, tam kde dennodenne vládol mráz, sneh a ľad, bolo to v dedine Yukigakure no sato. V ten deň husto snežilo, fúkal štipľavý studený vietor a všade vládla neznesiteľná zima. V jednej domácnosti to bol však radostný okamžik, pretože sa im narodilo červenooké dievčatko. Pôvodne sa ani netušilo že by toto dievča malo mať nejakú zvláštnu silu ktorá sa v klane objavovala tak jeden krát za celú generáciu. Vychovávali ju odmalička ako obyčajné dieťa, obyčajnej rodiny ktoré sa malo v istom veku stať ninjom. Dali jej meno Yuki, jej rodičia ani nevedeli prečo no možno to bolo kvôli tomu že sa im páčilo, tiež malo čo robiť s názvom dediny. Prvé roky svojho života strávilo ako každé iné dieťa v dedine, rodičia ju rozmaznávali, priatelia ju mali radi a našlo sa len minimum ľudí ktorý ju nenávideli. Prvé slová a kroky už mala dávno za sebou, na hlave jej vládli svetlomodré až azúrové vlasy ktoré si nikdy nechcela dať ostrihať, mala za sebou aj prvú takú tú menšiu lásku ktoré mávajú deti keď sú ešte v škôlkach. Mala presne sedem rokov keď sa u nej prvý krát objavil náznak sily, teda lepšie povedané kekkei genkai ktoré v nej driemalo. Keď sa na to prišlo tak s toho boli všetci paf.. všetci okolo nej lietali a snažili sa vyvolať podnety na ktoré by jej kekkei genkai reagovalo, proste ho nejak prebudiť ako to býva u sharinganu. Aj po celom roku čo sa o to snažili tak sa im to nepodarilo, ten náznak kekkei genkai sa už neukázal a tak si mysleli že to bol len nejaký bluf.. alebo náhoda či zhoda okolností. Tak sa Yuki už ďalej nezaoberali a ona znova začala žiť svojím normálnym kludným životom, to však nemalo ostať navždy. Prešli ďalšie dva roky, Yuki už mala deväť a začala sa učiť ako byť správnym ninjom z Yukigakure. Bola na jednej skúšobnej misii ďaleko od dediny, bolo to v niečom ako horách, všade bol samozrejme ľad a sneh a bolo niekoľko stupňov pod nulou, nebo ale bolo jasné, slnko svietilo a vyzeralo to ako výborný deň na tréning. Nebola tam však pochopitelne sama, bol tam aj jej vyučujúci a asi desať zvyšných deciek v jej veku ktoré sa učilo umeniu shinobi. Celý deň prebiehal v pohode, už sa zbližovalo k večeru a teplota klesla o pekných pár stupňov, tak sa sensei rozhodol tréning ukončiť a odviesť decká domov. Problém však nastal takmer hneď po tom, čo odišli z toho miesta. Jediná ktorá tam ostala bola práve Yuki, už si ani nepametá čo tam hľadala, možno že to bol nejaký osud či čo. No prihnala sa takmer v zlomku sekundy obrovská snehová búrka ktorá Yuki doslova oddelila od zvyšku skupiny. Vlastne ju doslova odfúklo niekam dole do vody, mala však to šťastie že namiesto vody spadla na kus ľadu ktorý sa odlomil z pevniny a vyplával dosť slušnou rýchlosťou bohvie kam. Yuki si vtedy celkom škaredo poškodila hlavu a tak na mieste odpadla, keď sa prebudila tak bola celá premrznutá a stále sa nachadzala na kuse ľadu, vlastne mala štastie že mala na sebe toľko teplého oblečenia inak by isto umrzla. Pomaly sa postavila a bolo jej jasné že sa do Yukikagure tak skoro nedostane, nachádzala sa niekde na pobreží nejakého zmrznutého oceána a všade naokolo bol sneh a ľad, tiež tam boli hory a ona sa trocha zhrozila pretože si spomenula kde vlastne je, teda aspoň odhadom keďže v tejto časti kontinentu nikdy nebola, vlastne tu nikdy nebol takmer nikto z Yukigakure, nachádzala sa na druhej strane hôr čo znamenalo niekoľko stoviek kilometrov od Yukigakure. Nevedela ktorým smerom je jej dedina, nemala v podstate takmer žiadne jedlo a jediná voda bola tá, ktorá vytekala z horských pramienkov a mávala celkom mizivé teploty. Prvé dni takto osamote Yuki takmer zabili, zužoval ju hlad, mráz a často musela utekať pred divými zvieratami ako boli artické medvede, líšky a svorky artických vlkov. Neskôr sa však ako tak v týchto podmienkach naučila žiť, naučila sa jesť v podstate všetko čo volakedy bolo živé, problém bol však v tom, že si napríklad také mäso nemala nikde ako zohriať a tak ho musela jesť surové, prvých pár krát sa s toho dovracala a bola hladnejšia viac než pred tým. To platilo aj o vode, musela ju vždy piť ľadovú teda úplne studenú a jej zdraviu to niekedy nerobilo moc dobre, často sa stávalo že aj niekoľko dní preležala v chladnej jaskyni s horúčkami no vždy sa s toho po nejakom čase dostala. Raz sa jedného ďalšieho mrzutého a studeného dňa stalo že ju začala naháňať svorka vyhladovaných vlkov, nič moc vlastne sa to stávalo takmer každý deň. Inokedy by s nimi Yuki bojovala a po tom ich asi zožrala no teraz ich bolo približne dvadsať a ona nebola žiadny superhero. Dohromady vedela jednu fuutonovú techniku ktorú sa naučila ešte v Yukigakure a už ju taký pekný rok nepoužila. Takto pred nimi utekala približne dva dni, celkom ju to štvalo no nemala na výber, jej vydrž a schopnosť znášať zimu sa počas času čo tam strávila vyšplhala na úplný vrchol, sneh ani mráz jej už takmer vôbec nevadil, niečo ako horúčku nezažila pekných pár mesiacov a surové studené mäso z ľadovo studenou vodou jej tiež nerobili žiadny problém. Tak mala pred vlkmi celkom náskok keď tu ju nepripravenú zastihla snehová búrka a viditeľnosť klesla pod nulu, bola nútená stiahnuť sa do najbližšej jaskyne no to bola celkom chyba. Zaspala tam totiž a zobudil ju zvuk vrčania niekde pred jaskyňou. Rýchlo z nej vybehla aby tam nebola ako v pasci no obkolesilo ju niekoľko vlkov, boli asi šiesti a všetci pripravený zabíjať. Prvých dvoch sundala holými rukami, polámala im väzy alebo ich proste ukopala do hlavy k smrti, ona však tiež schytala niekoľko nepríjemných zranení, mala jednu celkom veľkú ranu od zubov na boku ktorá jej krvácala a sťažovala dýchanie, mala tiež pohryznutú nohu na tej istej strane a aj pravé rameno, tiež bola hodne doškriabaná snáď po celom tele. Vlkov však stále ako keby pribúdalo. Už sa jej podarilo zmárniť ďalších troch no tých vystriedali iný. Keď už ležala na zemi v kaluži svojej vlastnej krvi a v rukách mala telo ďalšieho mŕtveho vlka tak to pre ňu nevyzeralo najrúžovejšie. Rýchlo ho odhodila no už nevedela vstať, vlkov bolo už iba nejak 5 no rozhodli sa na ňu zaútočiť všetci naraz. V tom si spomenula na tú jednu techniku ktorú sa naučila ešte na akadémii a v rýchlosti no zo značnými bolesťami spravila zopár pečatí. "Fuuton: Daitopa!" šepla hrdelne čo bol tiež výkon keďže hodnú chvíľu s nikým nerozprávala. To čo sa však stalo malo od pôvodnej techniky celkom ďaleko, síce sa do vlkov oprel vietor ktorý bol schopný v pohode zvaliť strom no v tomto bolo niečo iné. Mohol za to fakt že vlci zozačiatku vzdorovali vetru aj keď proti nemu nemali žiadnu šancu, no po pár sekundách proste stuhli, umrzli, tá technika v sebe nosila mráz ktorý bol schopný behom pár sekúnd. dvoch maximálne troch zamrznúť polárnych vlkov ktorý boli na ľad sneh a mráz zvyknutý. To už sa však Yuki začal zahmlievať zrak, pomaly začínala upadať do bezvedomia keď započula štekot, pomyslela si že sú to ďalší vlci a je s ňou nadobro ámen. Zobudila sa približne o týždeň v teple a pomaly celé telo mala obviazané obväzmi, prvú osobu ktorú uvidela bol práve jej otec ktorý sedel kúsok od nej a hladil ju po hlave. Znova sa po vyše dvoch rokoch v divočine nachádzala v Yukigakure .. znova doma... po niekoľkých rokov ktoré v thundre a v arktických mrazoch strávila.. ležala v teplej posteli, vystlanej kožušinou a pozerala sa do tváre svojho otca. Nemala však v Yukigakure ostať dlho, vlastne tam ostala už len nejak rok/dva.. za ten čas sa znoznámila z istým chalanom, vlastne.. to bolo od začiatku niečo viac než len známosť či tak. Mala k nemu stále bližšie a bližšie až, k nemu nepustila žiadne dievča na viac než tri kroky !! možno to pre neho bolo peklo no ona pekne žiarlila keď sa nachádzal v spoločnosti iných dievčat!! tiež sa to nehanbila priznať a tiež sa tak správa !.. je jej a basta !.. nakoniec obaja z Yukigakure odišli.. aspoň ona vrátila čelenku ktorú dostala keď bola genin a následne sa aj zo svojím kamarátom stali Lovci odmien... zatiaľ sa im celkom darilo, stále viac a viac však počuli o istej organizácii, o tom že doslova terorizuje všetko k čomu sa priblíži !! o organizácii zvanej Akatsuki, Yuki sa rozhodla že ju vyzabíja, prečo? no pretože ! .. iný dôvod nepotrebuje.

Ak je živoťák trocha chaotický tak gomeen ^^ mal som to rozpísané už dlhšie a tak je možné že tam je niečo.. čo je viac menej mimo xD
_______________________________________________________________

Yukin život sa za posledný rok moc nezmenil, na chvíľku sa rozdelila s Kurom, nevedela presne čo robí on no ona započula že sa na istom mieste nachádza jeden z členov Akatsuki a tak sa tam vydala, bola to pravda. Bol tam Kisame, vlastne mala celkom šťastie že stretla zrovna jeho, nemal proti nej šancu, aj keď vedel sať chakru tak mráz oddialiť nevedel, skončil ako zmrznuté modré niečo. Vtedy Yuki ani netušila že si ju Samehada určila za ďalšiu vlastníčku, sama ju nechcela a vlastne doteraz netuší že Samehada patrí jej. Aj tak ju však u seba "nemá".. následne sa nestalo asi už ani nič neobviklého, spoznala Mizukageho no samozrejme je u nej stále Kuro na prvom mieste.. aj keď, posledný rok sa nevideli, on ostal v Kumogakure trénovať s Raikagem a ona, išla trénovať niekam na more. Teraz sa znova vracia na svetlo.. proste, už sa nemôže dočkať ako si uloví ďalšieho Akatsuki.
____________
Kuteiton/Hyuuton: Daiyamondo Kori no Domu - S-naučila sa..

Ano