Osada Nuikara

Osada Nuikara byla vybudována při objevení nové, rozlohově veliké, oázy.

Kousky mého písku se rozletěly do všech zákoutí,kolem Sunagakure.Technika nazývaná Suna no Kanchi (Sand sensing),se rozprostřela desítky metrů daleko,takže Kazekage ví o každém kroku,ať malých či velkých tvorů.Technika je stále aktivovaná,takže se nikdo,opakuji nikdo jen tak nemůže proplížit do vesnice,či z ní..

V strede osady sedel na zlatom tróne samozvaný vládca, ninja z Iwy.
Pod ním kľačala celá dedina a okolo námestia strážila skupinka nukeninov. Každý dedinčan, ktorý sa odvážil na muža na tróne pozrieť, bol hneď uzemnený bičom. Nepriateľov bolo iba päť, ale nikto sa im neodvážil vzdorovať. Stráž, ktorá mala dedinčanov ochraňovať bola mŕtva a brána osady zničená. Dedina bola na prvý pohľad veľmi pekná a luxusná, takže bolo hneď jasné, prečo si ju skupinka nukeninov vybrala za svoj cieľ.

Seishou

Tak sa zdá, že sme tu.
Zastal som neďaleko od osady tak, aby sme neboli spolu s geninom, ktorý je so mnou na misii spozorovaní.
"Najskôr musíme zistiť, čo sa tam deje, a podľa toho jednať."
Že ja som sa nenaučil vytvárať aspoň nejaký druh klonov, no nevadí mám nápad.

Seishou

"Techniky vzato pre mňa nie je problém to tam obhliadnuť aj teraz. Problém je v tom, že by ma mohli spozorovať. Taktiež vážne netuším, čo očakávať."
Na sebe som mal stále masku, ale ak by som ju nemal, kolega mi mohol vidieť na mojej tvári pokojný výraz.


(Teraz by bolo vhodné, ak by niekto, kto niečo o tejto misii vie, hral NPC.)

"Tak skúsime sa priblížiť teda len o trocha a skúsime zistiť niečo odtiaľto a potom keď tak sa pozrieme bližšie ?"
Opýtal som sa pre istotu .

Jeden z dedinčanov sa rozbehol preč z dediny, ale nepodarilo sa mu utiecť. Kúsok za bránou ho trafil kunai, ktorý hodil jeden z nukeninov. Skupinka sa teraz rozostúpila pred bránou, aby nemohol už nikto utiecť a ani vstúpiť dnu. Zatiaľ sedev v strede dediny ich šéf, ktorý čakal na nejakú zábavu.

Seishou

"Zrejme budeš senzor. Keď si sa ponúkol."
Boli sme trošku ďalej, takže sme nevideli smrť dedinčana.
"Pokús sa teda zistiť o čo ide. Prípadné abnormálne javy mu popíš."

"No tak odtiaľto jediné čo môžem povedať je že cítim že sa ich na jednom mieste zoskupilo viac .... a potom ešte tak pár 10 siatok metrou za ním je ešte tiež niekto ... a práve teraz ..
Tam jedeno toho zmizlo .... akokeby ... zomrel ."
Povedal som ale aj tak v podstate docela normálne a dodal som .
"Ale bolo by lepšie keby to nadletím ... "

Seishou

Zdá sa, že môj spôsob cítenia bytostí v tomto zaostáva. Aj mŕtva bytosť má krv, v ktorej je železo... takže nedokážem poznať rozdiel. Tak či onak, vieme, že niekoho chakra práve zmizla akoby zomrel.
Keďže som kľačal, vstal som. "Myslím, že to nebude potrebné, pôjdeme to skontrolovať osobne. Ale pre istotu sa priprav na použitie kawarimi no jutsu. Bude zrejme nevyhnutné použiť túto techniku hneď na začiatku. Ja si pripravím aj niečo naviac."
Ako som dopovedal, utvoril som potrebné pečate a položil ruky na zem. Z miesta kde som ruky položil sa začal šíriť železný piesok, satetsu. Nemanipuloval som ním, len som ho nechal voľne šíriť sa. Železný piesok sa ďalej šíril okolím a ja som vyrazil smerom k osade.

Ja som si teda začal pripravovať všetko tak ako malo byť .
Netrvalo dlho a ja som bol pripravený a skôr som vyčkával čo sa teraz stane .

Jeden z nukeninov si všimol prichádzajúceho ANBU.

Nukenin 1
"Zdá sa, že máme návštevu."

Nukenin 2 a 3
Bez váhania uchopili meče a čakali na príchod neznámeho.

Nukenin 4
Bežal do dediny informovať šéfa. Tváril sa dosť nahnevane, že musel ísť práve on, pretože sa tešil na súboj.

Seishou

Kráčal som stále bližšie a bližšie do dediny. Satetsu, ktoré som vyvolal sa stihlo roztrúsiť do piesku po okolí a splynúť s ním tak, že ho tam už nebolo ani poznať.
Dvaja, zrejme schopní užívatelia kenjutsu... meč je stále len kov. Jeden je na čas mimo môj dosah, a jeden len vyčkáva.

Čakal som na svojom mieste a kontroloval som pozíciu toho anbua pritom aj ostatných ja som bol stále v obranom postavení keby sa niečo stane .

Nukenin 1
"Kto si a čo tu chceš?" Aj naďalej stál s úsmevom na tvári pred bránou.

Nukenin 2 a 3
Nečakajúc na jeho odpoveď obaja shinobi zaútočili s katanou. Jeden z pravej a druhý z ľavej strany. Ten z pravej mieril na hruď, a ten z ľavej na hlavu. V podstate sa nedalo uskočiť.

Seishou

Keďže hlavou sa manipuluje ľahšie ako hruďou, tasil som tanto a ním som vykryl úder mečom, ktorý smeroval na moju hruď. Hlavu som súmerne s použitím tanta zaklonil a vyhol sa tak meču útočiacemu na moju hlavu. Stále my však ostávali voľné nohy a hlavne, jedna ruka. Voľnou rukou som chytil muža, ktorý my útočil na hlavu za dlaň a trhol ním na seba tak, aby meč smeroval mimo moje telo. Ako som to urobil, nastavil som koleno na jeho rozkrok.

Chcel som tam nabehnúť aj ja vôbec sa mi nepáčilo to čakať ale vyzerlo to zatiaľ že to asi zvláda radšej som kontroloval okolie .

Nukenin 1
Sústredil sa a pomocou chakry kontroloval oblasť. Bol to senzibil. Na tvári sa mu objavil úsmev, keď zistil, že za ANBU sa nachádza ešte niekto. Rozbehol sa smerom na Narumiho s katanou v ruke.

Nukenin 2 a 3
Po nepodarenom útoku chceli obaja uskočiť, ale jeden z nich nemal šťastie. Po údere do rozkroku sa skrčil v bolesti. Druhý toho využil a zasa zaútočil na ANBU. Teraz mieril na ruku, v ktorej držal tanto.

Nukenin 4
Vrátil sa na bojisko a rozbehol sa na ANBU. Vôbec ho nezaujímala situácia, chcel si hlavne zabojovať. Taktiež s katanou sekol po Seishouvi.

Nukenin 5 (šéf)
Prišiel pred bránu a sledoval súboj. Neustále sa usmieval a čakal na svoju príležitosť.

Ja som okamžite vycítil že sa ku mne niekto blíži vytvoril som hneď pečate na kawarimi ktoré už boli aj tak pripravené a na to kawarimi som pripevnil ešte pre istotu výbušný lístok.
Čakal som na to čo sa vlastne bude diať a či na to ten dotyčný skočí .

(Akosi sa to tu nehýbe bude vadiť keď odídem alebo sa bude pokračovať ?)

(Keby má niekto problém ospravedlňujem sa ale toto čo sa tu dialo nemohlo byť tak dlho takže akeby sa to nedialo lebo by som už rád písal XD )
(presun)

Přišli jsme před brány osady. Tak to byla lehká mise. Pomyslela jsem si a usmála jsem se. Pan Teno byl kousek za mnou. Byla jsem zvyklá chodit trochu rychleji. Teď jsem tam stála a pár metrů za mnou cupital majitel Horkých pramenů. Prsty jsem jezdila po rukojeti katany. Už dlouho jsem přemýšlela nad tím, že bych si pořídila Sai vidlice, ale nějak jsem se neměla k činu.

Teno

Konečně jsem uviděl osadu
Zvádli jsme to s usměvem na rtech jsem pokračoval k vesnici když v tom se něco stalo.
Před námi se objevil muž na hlavě měl klobouk ze slámy

Zetare

Vytáhl jsem Katanu a namířil jsem ji směrem k Tenovi
Dneska tady zemřeš a horký prameny nám konečně budou patřit.potutelně jsem se usmál a začal skládat pečetě.
Najednou moji katanu obalila větrná Chakra a já se řítil směrem k Tenovi s jediným účelem.
Připravit ho o život.

Neznámí se objevil před Tenem. Natáhla jsem ruku před sebe. Vytvořila jsem čakrové lano které mířilo na točícího shinobiho.

(Čakrové lano (Pouto z této čakry nelze zlomit) - kinjutsu)
Čakrové lano se omotalo kolem neznámého. Tím mu bylo znemožněno pohybu. "To bylo neslušné." povzdechla jsem si. "Já jsem tu taky a tak malá, abyste si mne nevšiml, nejsem." řekla jsem pohoršeně.