Fumiko Terumi

Meno:Fumiko Terumi

Prezívka:Akuma-chan (Diablík)

Vek:21

Hodnosť:Mizukage

Vesnica:Kirikagure no Sato

Pohlavie:žena

Podstata:Katon,Suiton,Doton

Krvná Skupina:B+

Výška:170 cm

Kekei Genkai:Yoton,Futton

Charakter:milá,obetavá,nevypočitatelná,zvodná,priama.
Jednou vetou žena ako má byť <3


Príbeh:

Svetlo v očiach
Narodila som sa v Kirikagure.Moje oči poprvi krát zahliadli svetlo.No nestála nadomnou moja matka ani otec ale moja sestra.Moja staršia sestra Mei.Vyrastala som v peknom domčeku a od malička som mala vela priatelov.Nerozumela som ako malá prečo sa ku mne tak deti a ostatný dospelí chovajú no bolo to preto lebo som patrila do rodiny klanu Mei.Do svojích 5 rokov som si takzvane užívala život.Chodievala som na rôzne zasadnutia a podobne kde som sice nedávala pozor na okolný svet ale vždy som mala o zábavu postarané.Ale čím som bola staršia tým mi viac problémi pristávali na krku.Ako 7 ročná som na seba začal brať velkú zodpovednosť.Začala som chodiť na akadémiu.Každý deň som do školy chodila pyčne ako členka rodiny Terumi.Zo začiatku sa somnou spolužiai normalne rozprávali no moja pýcha na tolko narástla že ma všetci začali ohovárať.Zo začiatku som to nijak nevnímala pretože jediné čo ma zaújmalo bolo kým som a nie koho mám okolo seba.No postupom času mi to aj začalo trocha vadiť.Senseiovia s akadémie mali ku mne ini prístup ako ku všetkým ostatným.A to pridávalo na tom že v očiach ostatných som bola len to rozmaznané dieťa.Chcela som to vyvrátiť a opäť byť tým kým som bola no nebolo to vôbec jednoduché.Uvedomila som si že život bez priatelov je ako človek bez vody.Jedného dňa som sa rozhodla a spravila som určité rozhodnutie.Začala som v škole vyvádzať a robyť naprik len aby si ma ostatný všímali.V očiach svojej sestry som bola len pre hanbu no mne na môj vek išlo len o jediné mať vela priatelov.Každý s akadémie sensei chcel a hovoril aby som bola ako moja staršia setsra čo mi aj dosť vadilo pretože vždy ked niečo bolo vždy ma prirovnávali ku nej.Jedného dňa prišlo na záverečné skúšky.Bez problémovo som ich urobila no moja radosť netrvala dlho.Kedže som žila jedine so svojou sestrou a tá pri tom neustále mala nejaké misie tak som bola väčšinou sama.Dokonca ani na moje ukončenie akadémie sa nemohla dostaviť.Všetky deti išli oslavovať no len ja som ostala zarmútená v izbe.Mrzelo ma to a lutovala som sama sebu.Po návrate Mei som jej vyčitala do očí prečo neprišla že je to jej chyba kým som teraz a čo je zo mňa no pri tom ona sama za to nemohla.Dni a noci som strávali zatvorené v izbe.No jedného dňa som sa hrdo postavila na nohy a dala som si záväzok že budem lepšia ako moja sestra a jedného dňa sa stanem Mizukage.Po dlhej reči s Mei a ospravedlňovania sme sa nakoniec zhodli že si od teraz budeme pomáhať a vždy tu budeme jedna pre druhú.A tak môj život dietaťa nabral nový smer.

Cesta za svojím snom
Ako 8 ročná sa mi teda podarilo vychodiť Akadémiu.Nebolo to nijak problémové takže som s toho bola nadšená no sa svojím snom som bola odhodlana ísť nech sa deje čokolvek.A tak som začala trvdo trénovať.Bola som zaradená to týmu kde som bola spolu s 2 genínmi a pod dohladom jounina.No všetko sa nevyvýjalo ako sa má.Každým dňom sme plnili misie a každým dňom v týme moji spolubojovníci sílili no ja ja som bola ako si po zadu.I ked som dňom i nocou sa snažila a trénovala som ako som mohla nedalo sa to stále som sa strácala bola som o krok po zadu a neskoriše aj viac.Nebola som schopná s nimi plniť misie a tak som bola s týmu vyradená čo ma položilo na nohy.Zavrela som sa do izby a vôbec som odtial nevychádzala.Bola som tam sama niekolko dní až jedného večera.Mei s vraťedným pohladom vyvalila moje izbové dvere vošla do vnútra a vlepila mi facku na ten moment určite nikdy nezabudnem.Pevne ma drapla pod ruky a začala mi vyčítať čo sa to somnou deje.Stále som jej opakovala dookola že ja som neni ako ona ja som slabá nedokážem nič som len take obyčajné drevo.No ona bolo ineho názoru že sa mi nechce a som hlúpe rozmazané dieťa, a ak mienim takto pokračovať už som neni jej sestra.A to bol ten zlomok čo ma vtedy dostal.Pevne som sa rozbehla oproti Mei a doslovne s ňou doma začal bojovaťničili sme okolie a všetko podobné a to bolo to čo ma opäť dostalo do života.Mei poprosila radu starších aby mohla mať viac času pretože ho nutne potrebuje a to všetko všetko len pre mňa.Od daného incidentu ubehli týždne a ja som silo s Mei začala trénovať boli sme si blízke ako nikdy pred tým.Vo svojích 10 rokov som sa stla úspešne chuuninkou.Mei bola zo mňa nadšená no pre mňa to bolo málo.Opäť som bola zaradena do týmu no tento krát som v ňom vynikala.Misie tréning a stále dookola.Ani som sa nenazdala a boli tu jouninske skôšky na ktorých som mala 15 rokov.Aj sa mi to podarilo to chvílami to vyzeralo dsť napiato kedže som nevedela či ich spravím no bolo to tak konečne som sa blížila ku svôjmu snu a moja sestra?Bola v mojích očiach ako hviezda i ked som už bola dostačujúco silná stále sa mi venovala.Neskoršie asi o rok som sa naučila Yoton čo bolo naozaj super tak isto ma naučila určité techniky Mei a cítila som sa takmer nepremožitelne.Moja sila mysel a všetko okolo bolo na takej úrovni že som sa dostala do týmu s Mei a tak sme plnili misie spolu.Bola som naozaj šťastná mať sestru po boku a cítila som ako stať sa Káge mám na dosach ruky.Prišiel vek 19 rokov a ja som opäť na vzdory novej zvolenej Mizukage bola prizvaná na Tokubetsu jounin skúšky.Bola som tak netrpezlivá a nadšená no moje nadšenie opadlo ked som zbadala kdo sa stal novým Muzikage bola to Mei.Neverila som vlastýn očiam že sa stalo čo sa stalo ale bolo to tak.Rozhodla s aže ma spraví Tokubetsu jouninkou a tak sa aj stalo no na mojej tvári to úsmev nepridalo moja sestra ma sklamala a ona zničila môj sen.No bola som už celkom dospelá tak som si to tak nebrala a nedávala na javo no vo vnútri ma to ničilo.Takže ako žena s vysokým postavením som robyla misie no už samostatne boli to väčšinou misie už tých vyšších hodností no i tak ma to neutešovalo.Ako som zo dňa an deň dospievala ludia si začali všímať že som čím dalej tým viac podobná Mei chovaním a tak isto aj výzorom.Zo začiatku som sa na tom len tupo smiala no jedného dňa už som to naozaj nevydržala a povedala si že vo svojom živote je treba spraviť velké zmeny.

Posledné slová
Ako som sa rozhodla tak som aj urobila.Zmenila som štýl svôjho oblečenia tak isto vlasy som si zafarbila a celkovo sa celá aj povahovo zmenila.Cítila som sa ako nový človek bez obtiaže bez problémov.Ludia ma na ulici nepoznávali a pýtali sa kdo som no nakoniec si zvykli a i cez to že som sa zmenila ma brali takú aká som.Jedného dňa Mei vtrha domov ked som si študovala určité jutsu a celá trasuc a v rozpakoch kričala že s adeje niečo neskutočné a mi 2 musíme ísť na misiu.Pýtala som sa či netreba posily no ona povedal že budeme stačiť mi 2 ja som ju poslúchla a to bola osudobvá chyba.Vydali sme sa až skoro nasamotný koniec Kirikagure kde boli určitý nukeinovia z rôznych zemí.Ja aj Mei sme s nimi tvrdo bojovali no stalo sa čo sa stalo jeden s nich Mei zasiahol priamo do srdca.Pohlad na niečo také ma priam zlomilo.Zabila som shinobi ktorý to zapríčinil a pribehla k Mei ktorá pomali zo zatvarajucími očami zomierala.Tvrdo som nad ňou plakala a kričala po nej že sme mali ísť v ten den pre posily no ona sa len usmievala.Asi ani nevnímala čo už hovorím no zrazu ona niečo povedala.Jej slová ma priam dojali až som pri nich začala opäť plakať (teraz neprezradím čo mi povedal možno inokedy ) .Vrátila som sa unavená a vyčerpaná s telom Mei do mesta Kiri kde sa mňa aj je hned ujali.Po vyliečení a prebraní s komy som zistila že to čo sa stalo nebola nočná mora ale realita.Pohrem Mei nastal čoskoro no jej stráta zmenila moju povahu a všetko na okolo.Bola som ako človek bez duše.Okolný svet ma vôbec nezaújmal a bola som odtrhnutá od sveta.Kráčala som mestom a len sedávala na rôznych miestach a plakala až kým sa nestalo čo s astalo.Bolo rozhodnutie o novej Mizukage takže na radu o nej som bola pozvaná aj ja hádky o otm kdo bude boli vačné no všetci sa rozhodli pre mňa no ja som to odmietla nehodlala som sa ňou stať i ked to bol môj sen od malička teraz som nechcela nechcela som pretože som sa cítila vinná za to čo sa stalo keby som je jto miesto Mizukaege tak moc nezavidela možno by sa nestalo č osa stalo.Takže Gáke stále ležal vo vzduchu no bolo ho treba čo najskoršie.Jedného dňa ani neviem prečo som sa vidal do kancelárie Mizukage a obzeral si to tam no ked som otvorila jeden šuflík ležal tam dopis od Mei ako ako keby predvídal ačo sa stane.Po prečitaní som ho pokrčila a moje oči zavili slzy.Skovala som si dopis a zvolala som znova raduôKde som prehlásila že s astanem Mizukage.O niekolko dní sa aj tak stalo.Z vážnosťou a odhodlaním plniť svoje poslania som bola nadšená.Takto plním aj svôj sen aj Mei sen.Bola som vyhlasená za Mizukage čo som aj bola nadšená no vedela som že moja cesta kunoichi sa práve ešte len začína.


Techniky:
Futton: Komu no Jutsu - A
Yoton: Yokai no Jutsu
Kirigakure no jutsu - D