Seito Hisoka

Jeho matka aj otec stále žijú v skromnom domčeku v blízkosti dediny. Nie sú to ninjovia, živia sa tým, čo si sami vypestujú. Otec je o pár rokov starší ako matka, celý deň robieva v lese, kde píli stromy a následne ich vozí domov. Matka pracuje na záhrade a stará sa o chod domácnosti-upratuje, umýva, perie, varí a robí podobné veci.

Seito sa narodil mimo Iwagakure, v malom drevenom domčeku na úpätí hôr. Od detstva sa hrával, nemal skoro žiadnych kamarátov, okrem jeho malého psíka, pretože nikto v okolí nebýval. Iba on, jeho rodičia a zvieratá. Ale jemu to ani moc nevadilo, prečo by mu predsa chýbalo niečo, čo nikdy nemal. Stačila mu jeho rodina.
Mal veľmi pekné detstvo, nestala sa žiadna nehoda. Teda, nejdem klamať. Pár ich bolo, ale väčšinou to boli iba odreté kolená alebo lakte, modriny alebo škrabance. To všetko získal tými jeho dobrodružstvami.
Seito rád liezol po stromoch, skalách, behal, skákal, proste bol až nad mieru živý. Jeho pes chodil stále za ním, takže, ak by sa stratil, nejako by už tú cestu domov našiel.
Avšak, to, že skoro stále behával po vonku a iba sa hral nieje pravda. Ako syn rodičov farmárov pracoval v záhrade, na poli, staral sa o zvieratá.
Nevedel nič o ninjoch, vrahoch a podobných zlých ľudoch. Rodičia ho nechali veriť tomu, že všetko na svete je iba dobré. Na svet sa totiť pozerali, dá sa povedať, cez ružové okuliare.
Avšak, Seitova dobrodružná povaha mu nedovolila len tak sedieť doma a pohybovať sa len v stanovenom okolí. Keď bol starší, čoraz viac túžil po tom, ísť niekam úplne inam.
A tak sa jedného dňa, zavčas ráno zbalil a utiekol z domu. Pes ako obvykle išiel za ním, Seito sa náramne snažil zahnať ho domov, ale nič. A tak mal malého chlpatého spoločníka.
Cesta ho zaviedla do jednej z veľkých dedín, o ktorej neskôr zistil, že je Iwagakure no sato. Za jej bránami našiel veľa nových vecí, najmä to, čo mu rodičia celý život tajili. Ninjov. Veľmi ho tento objav prekvapil. Keď videl, ako si len tak po nohách chodia po stromoch, vode, zatúžil po tom aj on. A tak sa prihlásil na akadémiu, našiel si ubytovanie a stal sa občanom tejto dediny.

Akadémiou prešiel na prvýkrát a tak, v ten úžasný deň, kedy dostal čelenku. Okamžite si ju jednou stranou uviazal o opasok na pravej strane a nechal ju voľne visieť. A tešil sa z toho ako malý chlapec.
O pár dní sa dostal do týmu, ktorý sa skladal z jedného chlapca, jedného dievčaťa a samozrejme že senseia. Sensei si ho ihneď obľúbil a s ním aj obe deti z jeho týmu. Bolo im spolu naozaj dobre. Plnili rôzne misie, začínali so zbieraním smetí, venčením psov, no nakoniec sa prepracovali až ku misiám, v ktorých bolo samozrejmé, že sa tam zabojuje. Seito so svojím Kekkei Genakai mal jdnozačne navrh, takže ho istotne nejaký banditi neporazili, čože sa mu tie boje ani moc nepáčili. Boli nudné. Tých banditov totiž zabil jednou ranou, vytvoril ílového pavúčika, ktorý sa banditovi prichytil na tvári a zabil ho. Jeho spoločníci to videli a trošku si ku Seitovi vypestovali odpor. Nepáčil sa im jeho štýl. A Seita to dosť trápilo. Ako aj nie, boli to jeho asi najlepší priatelia a toto sa stalo. A tak s takým zabíjaním prestal avšak, jeho sily sa dosť oslabili, pretože pred nimi nechcel použiť bakuton. Párkrát mu pekne vyprášili kožuch, až nakoniec to jeho priatelia nemohli zniesť a tak mu pekne vynadali. Seito sa na chvíľu urazil, no nakoniec znovu začal používať Bakuton.

Blížili sa chuuninské skúšky a ich tým sa na to pripravoval. Trénovali od rána do večera, väčšinou proti Seitovi a senseiovi, ktorý boli z týmu najsilnejší.
Keď nastal deň D a oni boli privolaní do Konohy, kde sa vtedy skúška odohrávala, Seito cítil trošku strach. Bál sa, že niečo pokazí a sklame tým tých, čo od neho toľko očakávajú.
Najprv prišiel na rad test, ktorý celý tým zvládol super. Potom prišiel Les Smrti a získavanie druhého zvitku, to tiež prešlo ľahko. Ninja, ktorý vtedy stál pred Seitom bol silný, no jemu sa vďaka svojmu Kekkei Genkai podarilo úspešne ninju zabiť a tak získali zvitok.
V "kvalifikačnom" boji bojoval opäť so silným súperom a tento boj bol naozaj o vlas. Seito utržil pár nepekných, hlbokých rán, avšak, nepriateľ také štastie nemal. Súboj sa skončil Seitovým víťazstvom. Potom chlapec odpadol.
V druhom boji vyhral tiež, lebo pár dní pred začatím sa naučil ďaľšiu techniku, konkrétne C2 a protivníka doslova rozmetal. A tak sa z neho stal chuunin.

Za jeho čias, kde pôsobil ako chuunin získal opäť viac techník, ktorými boli C3 a pár techník Dotonu. Ako chuunin plnil oveľa zaujímavejšie misie a spoznával nových ľudí. Hoci mu ponúkli miesto učiteľa na akadémii, on to neprijal, pretože by nezvládol byť zavretý pol dňa v miestnosti s hromadou detí a rozprávať. A tak pokračoval v plnení misií.

Keď bola Jouninská skúška za dverami, kontaktoval svojho senseia a ten ho naučil jednu Doton techniku. Seito takto pripravený sa skúšky zúčasnil, úspešne ju dokončil a stal sa z neho Jounin. Tentokrát to už nevydržal a okamžite opustil dedinu, samozrejme so súhlasom Tsuchikage, a vydal sa oznámiť tú novinu svojim rodičom.

Tí keď ho videli, od radosti sa rozplakali. Mysleli si totiž, že ich syn zomrel. Aké to bolo prekvapenie, keď im na prahu zastal Jounin, ktorý o sebe tvrdil, že je ich syn. Rodičia ho vyobjímali, vybozkávali a on tam strávil niekoľko dní.
Počas svojho pobytu bol stále na poli a makal. Chcel im tie roky vynahradiť. Znovu si zaspomínal na tie staré časy.

Práve teraz sa vrátil so svojho pobytu u rodičov a chcel by mať vlastný tým. A oddane slúžiť Iwagakure. Ako jej ninja.