Zem Ohňa

[

Objavili sme sa.. niekde.. trocha zvedavo som sa obzrela naokolo. Bolo tu celkom pekne.. čo mi však nahrávalo bolo hlavne to, že tu bola voda a celkom vlhký vzduch. Spýtavo som sa na Hokageho pozrela po čom som sa však zamračila.. ruku som dala k maske až som ju nakoniec zložila. Vypočula som si jeho slová a tak trocha som.. rozmýšľala. Naozaj si myslia že je Yukigakure slabá? .. prebehlo mi hlavou a na Hokageho som sa zamračila ešte viac. Baka.. zamumlala som skôr pre seba. Následne som sa len podvihla do vzduchu, vlastne to skôr vyzeralo ako keby som levitovala.. podo mnou sa však vytvoril ohromný mráz a vlastne aj tenká vrstva ľadu. V momente som sa na Hokageho rozletela.. išla som hodne veľkou rýchlosťou.. rozhodne väčšou než by malo byť ľudské telo schopné zniesť, vznášala som sa totiž nad zemou, aj keď len kúsok, a vďaka tomu som nebola obmedzená na pohyb nohami.

Heem.. tučniak ?.. zavrčala som takým podráždeným hlasom.. moja nálada znova o niečo klesla.. ako aj teplota v mojom okolí. Mohol si všimnúť že neovládam svoju chakru úplne stopercentne.. teda že aj cez moju hodnosť sa moja nálada odzrkadľuje na mojom okolí a teplote okolo mňa.. teraz, keď som sa nadýchla tak som vydávala obláčkiky pary, kvôli tomu že sa teplota okolo mňa naozaj začala pohybovať v mínusových stupňoch. V momente som sa presunula, teda skôr preletela o niečo dozadu.. teraz stál na mieste kde pred chvíľou ja, čo mi tak trocha nahrávalo do kariet. ľadové vezenie ! šepla som pri čom som bleskurýchlo spravila pečate.. vlastne to takmer nebolo vidieť. Pod ním sa v momente začal vytvárať ľad ktorý mal jednu jedinú funkciu.. obaliť ho a tým ho uväzniť.

Jeho poznámky som viac menej ignorovala. Sotva som ho stíhala sledovať očami, vlastne, často mi zmizol a mne chvíľu trvalo kým som zistila kde je. Nechápala som ako môže byť niekto taký rýchli no ani som to neriešila. Započula som nad sebou svišťanie a keď som sa pozrela hore, tak som sa len stihla uhnúť jeho kunaiu, ten mi preletel poza chrbát a dopadol kúsok predo mňa. Následne som len vystrela ruku na miesto, kde sa momentálne nachádzal a proti nemu sa rozletela vlna kuteitonu. Zamŕzalo v podstate všetko čoho sa dotkol a to hodne veľkou rýchlosťou. Nebolo to však také silné aby to z niekoho spravilo kocku ľadu, dokázalo to vytvoriť omrzliny no aby to niekoho zabilo, to zas nie.. aspoň zatiaľ nie.

V momente keď sa do mne oprela tá vlna vzduchu, som sa len pousmiala.. proti mrazu som mala prirodzenú imunitu, už len vďaka kekkei genkai, jeho veternú techniku však doslova pohltilo chakrové brnenie ktoré som mala pod plášťom.. nebolo vidieť a tak mu mohlo prísť divné prečo sa pri kontakte so mnou fuutonová technika "vyparila".. Chakru ktorú som mala uloženú v brnení som aj následne použila. Poskladala som pečate Kuteiton: Daitopa ! sykla som a v momente som po ňom vypálila v podstate rovnakú techniku ako aj on pred chvíľou.. pri tejto som však do Fuutonu pridala elementárnu podstatu Kuteiton.. tým pádom mal útok silu Fuutonu no vedľajšie účinky Kuteitonu.. technika sa od pôvodného "mrazenia" stala rýchlejšia a rozhodne silnejśia.

Musíte pochopiť.. Hokage.. že priblížiť sa takto blízko k niekomu.. kto ovláda kuteiton.. niekomu ako ja.. môže mať behom sekundy smrtelné následky.. šepla som až takým nepríjemne sladkým hlasom. Čakala som ako na to zareaguje, nechcela som ho nejak vážnejšie zraniť, predsa len z omrzlín sa dostávalo naozaj ťažko. Spravila som iba jednoduchú pečať a on si mohol všimnúť že sa v podstate nachádzame na ľadovej ploche, znova som použila techniku ľadového väzenia.. vlastne by som tou technikou uzavrela aj seba no to som tiež mala v pláne.

Pocítila som bolesť, na chrbte. Keby som samú seba neuzavrela do ľadového vezenia tak by som asi aj zavrávorala. Sakra.... nebudem mu predsa ukazovať plný rozsah mojich schopností.. zamumlala som nahnevane no nakoniec som si len očami prezrela toho jeho Kuchyiosena. vezenie okolo mňa sa začalo rozpadávať a drobiť.. ja som len uskočila kúsok dozadu no v momente som znova spravila pečate. Kuteiton: Bunshin.. šepla som a predo mnou sa poskladal klon... znova som začala skladať pečate aj keď, len veľmi malí poćet. Kuteiton: Atsugai ! skríkla som a z úst som na Hokageho a jeho sumona vychŕlila plnohodnotný atsugai s extrémne mrazivými účinkami. Klon sa zatiaľ nachádzal niekde za mnou.

Len som sa pousmiala.. stála som na mieste a čakala som kým sa shurikeny dostanú do mojej blízkosti.. po tom som však natrčila ruku a predo mnou sa vytvorila ľadová stena.. aj cez fuutonovú chakru sa do nej len pozabodávali, táto stena sa totiž doslova obnovovala, z mrazu okolo nej a ľadu ktorú už bol v podstate v celom okolí. Klon ktorý zatial stihol zaregistrovať geparda dal len ruky pred seba, vyzeralo to ako celkom chabá obrana no v momente keď sa ho gepard dotkol tak ten gepard mohol pocítiť ako mu začína zamŕzať daná časť tela, mráz sa však veľmi rýchlo šíril ďalej a ďalej, keby aj klona zničil tak to vyvolalo niečo ako kuteitonovú erupciu ktorá behom sekundy zmrazila všetko čo sa dostalo do jej blízkosti.. typovala som že to ten gepard prinajlepšom neprežije.

Yuki Yukigakure

Bola som "mŕtva", proste som už nemohla.. žiť.. nie bez neho, možno som schválne išla do konohy pod zámerom stretnúť Hokageho a bojovať s ním.. so mnou sa však zničilo aj chakrové brnenie Yukigakure no sato. Doslova sa začalo rozpadávať na kúsky až z neho neostalo absolútne nič. Predsa len Yukigakure musela mať nejakú poistku aby sa ich najsilnejšia zbraň za žiadnych podmienok nedostala do rúk hocikoho... nie len nepriateľom ale hocijakým shinobi.