Ken Kuruima

Meno:
Ken Kuruima

Prezývka:
Záleží na ostatných, ako mu hovoria

Vek:
vyzerá tak, ako keď zomrel, teda na 16-17, teraz však môže mať už 17 až 18 rokov.

Pohlavie:
Muž

Hodnosť:
pseudo-jinchuuriky / bývalí jinchuuriky 7 ocasého
Vodca Anbu Root Sunagakure no sato

Dedina:
Sunagakure no sato

Kekkei genkai:
Jiton: Sakin -magnetický element, zlatý prach

Vlastnosti:
Jeho charakterové vlastnosti sú také, prazvláštne. Neexistuje človek, alebo si to Ken aspoň myslí že neexistuje, taký ktorý by ho vedel pochopiť. Nikto si neprešiel tým čím on okrem niektorých ktorý boli s ním, no tí už nežijú. Výraz v jeho tvári odzrkadľuje jeho dušu, teda presne to čo si myslí. Niekedy je však taký prazvláštny že na neho ľudia volajú strážnikov páč si myslia že má besnotu, alebo je to nejaký divný nebezpečný týpan či podobne. On však aj nebezpečný je, no je otázne či pre seba alebo pre svoje okolie.

Zaujímavosti:
On je celý taký pošahaný blázon, keby ste na ňom hľadali nejaké zaujímavosti tak by to bolo len mrhanie časom a veľmi skoro by ste zistili že je taký.. nezaujímavý a zaujímavý zároveň ako nikto pred ním. Ako inak by ste zaujímavosti popísali na bláznovi ktorý si to uvedomuje a užíva si toho xD. Jednu však má dosť výraznú, a tou sú zlaté oči ktoré sú tak trocha odkazom na jeho kekkei genkai, ďalšími a asi poslednými viditeľnými na prvý pohľad sú: Má zašpicatené končeky zubov, iba jemne no mnohý hjo za to považujú za viac menej démona. Tiež má dlhý šrám ktorý sa tiahne od pravej tváre, cez nos až k ľavej tvári.

Koníčky:
Medzi jeho koníčky patria naozaj dlhé prechádzky, keďže sa zatiaľ nenašiel niekto kto by v blízkosti jeho trpezlivosti a zároveň aj výbušnej povahe vydržal tak sa prechádza sám. Ďalšou neskutočnou úchylkou je zbieranie tesákov, od kojotov ich má už nespočet, no aj od vlkov a podobne.

Obľúbené:
Zlato, čisté surové zlato ktorého element ovláda.. možno to príde zvláštne no má rád ľudí, aj keď žije na okraji spoločnosti páč sa ho väčšina strání.

Neobľúbené:
Nenávidí grázlov, sem tam sa správa ako grázlik no isté druhy by zabíjal bez mihnutia oka, a to sa myslí vážne. Nemá moc rád nepriateľov ktorý sa hrajú na takých "veľkých" a keď prehrajú tak sa len krčia a prosia o milosť.

Cieľ/Sen:
Jeho ciele sú rovnaké ako je on sám, proste jednou veľkou záhadou, drží ich v tajnosti, snaží sa "tej" otázke vyhnúť a ak sa mu to nepodarí tak má zväčša prichystanú šikovnú únikovú cestu v podobe výhovorky alebo lži.

Rodina:
Za jeho jedinú rodinu sa dajú považovať ľudia ktorý ho "vychovali", ktorý ho skúmali a ktorý na ňom robili pokusy, nejedná sa však o puto typu: Dieťa-Rodičia, vlastne jediné city ktoré má silno zviazané s "tými" ľuďmi sú odpor, hnev a chuť po pomste.. to pri tom nie je moc typ ktorý by po pomste behal na koniec sveta. Toto je výnimka, aj keď sa nikdy neuskutoční, pretože sa mu tá jeho pomsta podarila, aj keď úplnou náhodou no dalo sa povedať že má šťastie. Jeho skutočný rodičia sú neznámi, nevie či žijú a ani nevie že niečo také ako rodič existuje.

Zamerania:
Prvým zameraním na ktoré sa spolieha najviac je jeho kekkei genkai ninjutsu, zlatý prach, síce ho ešte nevie moc ovládať no snaží sa ako len najviac vie, niekedy to trocha preháňa no nikto ho za to zatiaľ nekritizoval. Poslednú dobu sa na neho začína spoliehať, či už v útoku alebo obrane.
Možno by to nikto nečakal, niekto by to zase považoval za očakávané. Jeho druhým zameraním je práve taijutsu, čisté kontaktné taijutsu je podľa neho najlepším spôsobom ako si "vybiť" energiu, či už na nepriateľovi alebo terči, aj keď sám vraví že keď mláti do nepriateľa tak cíti také hrejivé uspokojenie.

Schopnosti:
Ken je zabijak, tzv nemá problém niekoho zabiť, niečo ako výčitky svedomia mu nič nehovoria. Čo sa týka jeho ostatných schopností tak až na ovládanie chakry je to všetko taký priemer. Čo sa týka práve toho ovládania chakry tak je dosť dobrý, práve kvôli tomu že je jeho najhlavnejšie zameranie práve kg ninjutsu a na ovládanie Saki je to proste nevyhnutnosť. Je zvyknutý na nie príliš dobré jedlo, alebo na skazené jedlo, vodu od bahna a proste žiť v takých bojových podmienkach ^^.

Životopis:
Jeho príbeh sa začína v jednej malinkej dedinke ktorá patrila pod nadvládu Sunagakure no sato, bola to dedinka ktorá mala všetko, hojnosť jedla, úrody, dokonca aj vody pretože bola založená priamo v oáze. Postrádala však jednu vec a tou boli shinobi, síce im Sunagakure posielala sem tam nejaké jednotky keď potrebovali pomôcť, nemohli sa spoľahnúť len na nich a tak začali hľadať pomoc na okraji spoločnosti, banditi, lúpežníci, nunkeninovia. Všetko to však nabralo nepríjemný spád keď do dedinky prišli traja ľudia, začali doslova nuckať rodiny aby im vydali ich synov a dcéry, vo veku troch až štyroch rokov. Prisľúbili im obrovské bohatstvo, dokonca aj vlastnú "vojenskú" silu a tak im ich bez väčších zdráhaní a len za pár ryo predali. Samozrejme to bol podvod, nikdy sa dedine nedostavila žiadna pomoc od týchto ľudí. Celkovo nazhromaždili dvadsať detí, pozbierali ich síce vyše stovky no osemdesiat chladnokrvne a bez nejakého náznaku citu zabili. Týchto dvadsať totiž malo predpoklady na to aby si časom rozvinuly chakrový obeh, a zároveň aj mali špeciálne schopnosti, kekkei genkai, chceli z nich vyškoliť neľútostnú skupinu zabijakov ktorá by vo svete nemala obdoby, alebo aspoň v zemi vetra. Tak sa pomaly dali do práce. Ken patril medzi tých dvadsiatich, bolo tam presne desať chalanov a desať dievčat. Vtedy boli ešte mladý, nevedeli čo ich čaká a ani nevideli vraždenie svojich kamarátov na vlastné oči, takže naozaj dúfali v nejaký pekný život. Odvliekli ich však až do ich "skrýše", vlastne sa jednalo o veľký jaskynný komplex kde bolo dohromady okolo dvesto ľudí a tvorili komunitu tých najhorších odpadlíkov zo Sunagakure no sato. Mali však "vybavenie", boli medzi nimi veľmi skúsený medici ako aj bojovníci, deti nechceli len cvičiť, ale robiť na nich aj pokusy. Tie boli rôzne, od rôznych jedov, cez protilátky, podporné látky, drogy a podobne. Dokonca sa im aj skúšali surovo navýšiť ich chakru. Deň sa stále podobal ako vajce vajcu, pokusy, tréningy, pokusy, sem tam oddych aj to len na to aby deti stihli nabrať dych. Každý mesiac mali skúšky, skúšky ktoré rozhodli či prežijú alebo zomrú. Keď niekto zomrel tak ho nahradili iným dieťaťom s veľkým talentom a kekkei genkai. Takto to išlo pár rokov, vlastne šesť, keď sa pred dedinou odkiaľ deti zobrali objavila skupinka dvadsiatich detí ktoré mohli mať deväť až jedenásť rokov. Vtedy tam bol aj Ken, zahalený v plášti s katanou v ruke a na svoj vek až nepríjemne chladným pohľadom. Začalo krviprelievanie, dedina nemala silu, nemala dosť mužov a nemala ani shinobi takže sa to zmenilo na masakru, nikto neosta lživý, všetky mŕtve telá dali na veľkú kopu a zapálili ako nejakú vatru. Bola to aj súťaž, kto zabil najviac ľudí dostal nejakú vec, väčšinou išlo o blbosti no pre decká mali tieto veci obrovský význam. V ten deň začal brať Ken život.. inak, tak veselšie, je to až divné že práve smrť mu na život zmenila pohľad. Stal sa bláznom, každodenné mučenie, ako tréning na znášanie bolesti začal brať s humorom, nenormálne sa pri tom smial, niekedy si mysleli že sa zbláznil čo vlastne nebolo ďaleko od pravdy. Vtedy sa Ken zrodil, aspoň do podobnej podoby v akej je dnes.

Nikto nevedel čo sa v tú noc stalo, no všetci sa rozhodli Kena zbaviť, jeho vývoj sa totiž zastavil, aspoň čo sa týkalo kekkei genkai, nedokázali pochopiť že neustálou bolesťou a mučením to z neho nevytiahnu a keďže nepoznali iný spôsob tak usporiadali turnaj. Odohrával sa v klietke pri čom si mal každý vytiahnuť nejaké číslo. Ken si vytiahol jednotku ktorú mu vlastne podstrčili, to znamenalo že vstupoval do "ringu" prvý, neodchádzal však od neho, postupne mali do ringu vstupovať ďalší a ďalší, bola iba jedna cesta späť, a to ostať ako posledný na žive alebo schopný boja. Boli to doslova psie zápasy zo zbraňami, ale niektorý bojovali aj bez nich. Vtedy Ken zabil tých na ktorých mu záležalo najviac, najprv si to užíval.. no čím viac prelieval krv svojich kamarátov tým viac si uvedomoval svoju skazenosť, ohavnosť ktorú spravil a ktorú už nejde vziať späť. Síce vedel že by spravili to isté, boli to jediné decká ktorých niekedy mohol považovať za priateľov a aj keď vstúpil do ringu prvý. Tak z neho odišiel, zakrvavený, domlátený a s úplne psycho výrazom na tvári. V tú noc nespal, ani ďalšie dni po tom. Zaspal až keď upadol do bezvedomia z nedostatku spánku. Od vtedy pripravoval pomstu, hnal sa za ňou ako pes. Nebola to pomsta len za neho ale aj za ostatných, keby nebolo týchto ľudí tak by si žil pokojných životom v dedinke ktorú im tiež prikázali vyvraždiť. Stačilo pri tom len tak málo, nádoby s horľavým olejom rozmiestnil strategicky po celom úkryte, potom už len stačilo škrtnúť sirkou a o pár minút zhorela celá jeho minulosť, aj s tými ktorý ju zapríčinili. O pár dní na to sa objavil pred budovou nemocnice v Sunagakure. Dehydrovaný, a len s malou šancou na prežitie. Prežil to však, teraz sa stal geninom a snaží sa svoju minulosť odčiniť ako najviac iba vie.. niektorý psycho chúťky mu však ostaly hlboko zakorenené a len čakajú na pravú príležitosť vyjsť von.

Jinchuuriky pact:

Stalo sa to ešte v čase keď mal Ken približne sedem rokov, blízko Sunagakure no sato sa objavil istý démon, ktorý začal pustošiť všetko čo mu prišlo do cesty. Nikto vtedy nevedel kde sa vzal, podľa všetkého to bol Gobi no Hokou no nikto nemal ani tušenie ako sa preboha dostal až do púšte. Vyzeralo to však že mieri mimo Sunagakure no sato takže si z toho moc veľkú hlavu nerobila, shinobi vždy poslala až po tom čo Gobi spustošil nejaké miesto, nemohla si dovoliť riskovať životy toľkých shinobi na jeho ulovenie. Po zemi vetra riadil ešte niekoľko mesiacov, raz však spravil pre neho osudovú chybu, nevedel že tým zničil svoj život.. ale aj zhoršil život samotného Kena. Skrýš a laboratórium v ktorej sa Ken nachádzal boli v podzemí, nad ňou však bola vystavaná dedina s nič netušiacimi obyvateľmi. V tú noc však obyvatelia zahliadli veľkú siluetu, ako sa blíži k nim, z úst toho démona šľahal oheň, z chvostov sa mu blýskalo, každý jeho krok spôsoboval zemetrasenie a zdemolovanie zeme pod jeho nohami. Jeho dych tiež vytváral veterné smršte, dokonca aj tornáda, bol to proste strojcom všetkých katastrof ktoré v ten deň, a vlastne aj za celý život dedinčania videli. Jediné na čo sa zmohli bol útek, začali kričať, rozhadzovať rukami, človek by si povedal že sa zbláznili a presne to si aj Ken myslel. Spolu zo skupinkou deciek v jeho veku, v doprovode s asi dvadsiatimi shinobi stáli na strechách budov a pozerali sa na blížiace monštrum. Otrasy boli stále silnejšie a silnejšie, pocítili to chvenie a vietor ktorý vyvolával dych tohto démona. O ani nie desať minút sa rozpútal boj, ktorý bol dosť jednotvárny no za to, ku podivu dosť účinný. Všetci boli rozdelený do skupiniek, každá z nich ovládala nejaký element zatiaľ čo Ken bol v skupine kde ovládali elementy čisto vytvorené z kekkei genkai. Začal sa lov, shinobi sa snažili odvracať útoky Gobiho, aj keď mal silu všetkých elementov tak sa im to darilo, vždy totiž použili logicky proti jeho útokom element ktorý bol najväčšou slabinou toho, ktorý použil on, proti bleskom použili vietor, proti ohňu vodu, proti vode doton a proti zemi a skalám raiton. Aj cez dobre vymyslenú taktiku vtedy prišli o polovicu svojich mužov, sám Ken vyviazol s ťažkými zraneniami. Gobiho zapečatili do urny, nečakali však že tá urna bude taká slabá, vyzeralo to že sa každú chvíľku uvoľní a tak z nej Gobiho zapečatili do prvého človeka ktorý to mohol prežiť. Bol to práve Ken, tá noc bola pre neho najťažšia. Príval ohromnej chakry, samotná Gobiho prítomnosť a podobne ho takmer zabili na mieste. Podarilo sa mu to predýchať, prežiť, aj keď bol ďalší týždeň v bezvedomí, a ďalší mesiac nebol schopný používať chakru pretože nebol naučený ovládať až také veľké množstvo.


Vzhľad:
Približne 171 centimetrov vysoký, zväčša zhrbený, s dlhými rozstrapatenými blon vlasmi chalan od ktorého by ste naozaj dostať nechceli. Existuje veta "čo na srdci to na jazyku", u neho to v preklade znamená "čo na srdci to na ksichte". Prekvapený? keď je prekvapený, unudený a mierne naštvaný tak vie jeho výraz nabrať výraz tváre masového vraha. V uchu má dve náušnice, na sebe nosieva prevažne matne zelené, biele a hnedé veci, také voľné a pohodlné, do všetkých strán no proste etika či slušné obliekanie mu moc nehovorí.

Obrázok:

Spoiler:

-obrázok z jeho detstva, výskumy boli kruté, bolestivé a často ho takmer stáli život.


-obrázok zo súčatnosti, k nepriateľom býva krutý, jeho metódy sú bolestivé a často súpera stoja život.


Techniky

Spoiler: