Kancelář Raikageho

First topic message reminder :

Zde je Raikage asi čtvrtinu svého času.

"Ehmmm... jasně!" kývl jsem s úsměvem. Maminko, za co mě trestáš?! Toshi, za tu sázku tě zabiju!! Stále jsem se jen tak usmíval a snažil se působit vyrovnaně, což mi teda vážně moc nešlo! Ale co... "Yu zůstaneš tady jasné? A nebudeš nic a nikoho mrazit a nikomu nebudeš vyjídat ledničku... a lézt po nikom taky nebudeš jasné?!" otočil jsem se na dívku. Tyhle týpci nevypadali na to, že by měli velké pochopení... a žádnej kolaps jsem si dovolit nemohl!

Heeee ale já chcu ísť s tebou !! zamumlala som nešťastne po čom som sa len tak urazene posadila do tureckého sedu.. priamo na zem.. Hodila som po ňom až taký urazený pohľad a po ostatných anbu tiež !!

"Neboj... když tady počkáš a nic nevyvedeš, dáme si potom ramen, co ty na to?!" usmál jsem se mile a doufal, že si toje slova vzala k srdci... nebo aspoň mozku!

Hisaki
Čo je s tým deckom? Nesmieme ju podceňovať, ak si ju zobral mizukage so sebou, musí byť silná.
Na môj rozkaz sa ANBU rozostúpili okolo nej, zatiaľ čo jeden vystúpil.
"Nobaru-san, odvez prosím tuto mizukageho za raikagem."

Nobaru
"Hai," odpovedal ihneď a pomalými krokmi sa vydal von z budovy.
"Poďte za mnou."

Grrr... zavrčala som na Mizukageho protivne.. keď sa okolo mňa rozostúpili tak mi bolo na očiach vidieť že staćí ešte krok a vyvediem niečo čoho by ľutovali do konca svojho mizerného a už veľmi krátkeho života !

Povzdychl jsem si. Bože stůj nade mnou!! Zabědoval jsme vduchu a potom se s kývnutím na Yuki vydal za tím ANBU i když nechávat jí tu s nimi mi dvsakrát velkou radost nepřinášelo.

Hisaki
Sledoval som, ako Nobaru s mizukagem zmizli vo dverách. Takmer ihneď potom som však svoj pohľad namieril naspäť na Yuki. Mal som sto chutí jej niečo povedať, no zastavil som sa vzhľadom na to, že som ako senzibil cítil jej chakru.
Č-čo je s tým deckom?! Navonok sa chová ako obyčajná sopľaňa, ale jej chakra... je tak chladná... Desivé... to dievča je desivé skoro ako raikage osobne...

Pohľad som znova strelila po tom ktorý chcel oćividne niečo povedať no.. zarazil sa.. nakoniec som si len povzdychla.. o sekundu na tom som rozhodila rukami a poriadne som si zívla !! také veľké Uaaa !! len som si ruky dala za hlavu a zvalila som sa na zem úplne !!.. nohy som však dala do vzduchu a začala som si pokopkávať a obzerať si špičky chodidiel..

Vešel jsem do budovy. "Yuki pojď, jdeme!!" usmál jsem se na ní zářivě a kývl na ninji okolo.

Haaai !! konečne bakaa !! zamumlala som a v momente som medzi nimi prebehla.. bolo to naozaj.. rýchle.. všetkých prítomných ovial ľadový vzduch no nič im neurobil.. iba spôsobil že ich dýchanie vydávalo obláčiky pary.. proste klasika !! hneď som Mizuakgeho následovala..

Hisaki
Iba si povzdychol a sledoval mizukageho odchod.
Žiadne zranenia, čo znamená, že nedošlo na boj. Zdá sa, že to vyriešili bezkonfliktne.
Hneď nato zaliezol do kancelárie a ANBU sa rozpŕchli.

Dorazil som k dverám kancelárie nakoniec ma naviedli správne v duchu som jásal že som nezablúdil.
Zaklopal som na tie dvere u ktorých som stál a čakal som či niekto povie aby som šiel ďalej.
Snáď nebudem dlho čakať .
Pomyslím si a ostanem teda čakať .

Hisaki
Vzhľadom k tomu, že raikage ešte stále nebol v kancelárie, mu otvoril jeden z jeho nasadených jouninov. Okamžite však spozornel, keď si všimol čelenku suny.
"Želáte si?" prehovoril okamžite.

Ako sa otvorili dvere a prehovoril ten chlapík hneď na to som ja spustil .
"Posielajú ma zo Sunagakure aby som vám predal informáciu žeby ste si mali dať pozor na nukenina ktorý sa volá Kabuta.
Dopočuli sa že asi vyčíňa preto by ste si asi mala dávať väčší pozor ."
Ako som to dopovedal tak som len čakal čo mi na to povie on.

Hisaki
"To ste sem ráčili toľkú cestu len pre informáciu, ktorú ste nám mohli podať prostredníctvom poštového holuba?" udivil sa.

"Tak trocha som spravil zo seba toho poštového holuba no a predsa len ja sám som si pýtal misiu a bolo to po ruke preto som tu ale aj tak je to odovzdané je a to je hlavné ."
Povedal som a usmial sa .
"No tak toto je inak všetko iba ak by ste chceli keď už som tu niečo odkázať ."
Dodal som nakoniec .

Hisaki
"Hai. Jeden konflikt s ním sme už mali, avšak jediná schopnosť, akú nám odhalil... no, zdá sa... že je schopný privolávať mŕtvych. Pripomínalo to techniku druhého hokage, nič viac ale nevieme."

"Umm dobre ďakujem teda .
Ak je to všetko môžem ísť ?"
Opýtal som sa zo slušnosti aj keď vlastne som ja chcel ísť no stál som pri tom na mieste a čakal som čo vlastne teraz zasa povie on .

Hisaki
Rád by som ti povedal viac, ale raikage o tom súboji vôbec nehovoril.
"H-hai, pochopiteľne," odpovedal som po kratšej pauze a slušne ho pozdravil.

Po tom ako dohovoril som sa otočil a pomaly som odišiel von.
Rozhliadol som sa okolo seba a pozeral som teraz prekvapene po okolí.
Sakra .... ako som sa sem dostal ?
Dúfam že tadeto !
Pozeral som sa pred seba a vybral som sa snáď smerom k bráne .
(presun)

Konečne som sa dostavil a vyhnal Hiskaiho z kancelárie. Zasadol som na svoje obľúbené stále miesto a hľadel von z okna.
Zdá sa, že to tu konečne začne byť zaujímavé...

Přišel jsem do kanceláře Raikageho a vstoupil s otázkou. " Raikage-sama .. Vím že jsem vlastně slabý ... proto vás chci o něco požádat ... " řekl a odmlčel. " Staňte se mím senseiem ! " řekl odhodlaně a čekal reakci

Bez zmeny výrazu v tvári som pohliadol jeho smerom.
"Nejak som tušil, že prídeš, ale... žiadne zaklopanie, okamžitý vpád, zbytočný krik ovplyvňujúci pokoj mojej jak mysle tak duše... daj mi dôvod, prečo by som ťa mal učiť."

" Důvody nejaou potřebné, ale zjevné !" Pokračoval. " Nenuťte mne brát svá slova zpět ! " řekl rázněji s mohutným přesvědčením o Raikageho pozitivním rozhodnutí.

Pri pohľade na tento chabý preslov som si len povzdychol. Pod maskou sa mi však vyčaril úsmev.
Niet o tom pochýb. On je...
Odpratal som už dokončené papiere stranou a venoval všetku svoju pozornosť už len jemu.
"Zdá sa, že z teba žiadny rečník nebude, ale budiš. Uvedomuješ si však, že ťa čakajú hodiny, dni, týždne teroru... Nasledujúci tréning nebude nikto vo väčšom ohrození života ako ty. Stačí jedna jediná chyba, jedno jediné vykoľajenie... jedno jediné zaváhanie, či nesplnenie mojich očakávaní a ty... umrieš..." nezdalo sa, ako keby som ho chcel iba strašiť, naopak. Z môjho pohľadu sršala serióznosť, myslel som to smrteľne vážne.