Unraikyo

First topic message reminder :

Místo tréninku Kiraa Beeho.

"Žiadne sakra, ten rým bol prima!" pochválil som ju.
"Yosh, radím ti sa následujúce dva dni prichystať,
relaxovať a v prvom rade sa poriadne vyspať,
pretože sa spolu pozajtra niekam vydáme,
spoločne to tomu gobimu ľahko nandáme!" pomalými krokmi som kráčal preč.
"Sobota o takomto čase, vezmi si pre istotu väčší batoh," ujasnil som a pomaly šiel.

Trochu jsem se pousmála. *Ještě že mu nic nedošlo...to by byl průšvih. Ne že bych se tam chtěla vydat, ale nemusela jsem ty takzvané nevinné hned zabít tím, že to prozradím.*
"Sejdeme se tady?" křikla jsem ještě za Beem.

"Si píš!" zakričal som jej ešte pred odchodom.
Zdá sa, že si si ju obľúbil viac, než to na začiatku vyzeralo.
Blázniš? Robím to len kvôli strachu z raikageho pästí.
Jasné, jasné...

*Super! Říkal, abych si odpočinula, tak se asi zajdu někam projít, bude to osvěžující a pak se půjdu vyspat a připravit si věci. Bodlo by, kdyby mi řekl, kam jedeme, ale takhle je to aspoň zajímavější."
Trochu jsem pokrčila rameny a odešla neznámo kam.
(přesun)

Vysedával som v tureckom sede na jednej z hôr a čakal.
Hmmm, žeby som povedal niečo zle?

Rychle jsem doběhla na místo a už z dálky křičela:
"Omlouvám se, že jdu pozdě!"

"Nemysli že to stačí jak odpoveď,
odôvodni svoju neprítomnosť hneď," prehovoril som striktne.
Ty máš čo hovoriť, sám si pri vašom prvom stretnutí meškal! 24-hodín!

"Mám rozbitý hodinky," řekla jsem, i když mi bylo jasný, že tohle jako omluva nestačí.
(ve skutečnosti jsem sem dávala příspěvek, ale nejspíš jsem ho neodeslala nebo nevím proč tu neni)

(To je v pohode, aj tak som tu doteraz nebol. xD)
"Správny shinobi sa časom neriadi,
máš šťastie, no pre dnešok to nevadí,
musím ťa ale o niečo požiadať,
nech sa to nebude viac opakovať," vypotil som zo seba po chvíli a pomaly sa už chystal na odchod.

"Samozřejmě," přikývla jsem a následovala ho.

"Na niečo ťa upozorniť však musím,
dlhú dobu sa raikagemu hnusím,
preto s úmyslom naštvať ma nepristavil nám žiadnu loď,
povedal "ak chceš ísť tam, pokojne pešky si tam choď"," poznamenal som sklamane.
"Zrýchlime, nech nezaberie nám to celučičký rok,
dúfam iba, že budeš schopná udržať so mnou krok," z ničoho nič som čo najrýchlejšie vyrazil po vodnej cestičke.

(Cesta bez lode nám zaberie dlhšie, takže na ostrov napíšeme až zajtra.)

"Ah, no dobře..." řekla jsem nepříliš nadšeně a rychle se rozběhla, abych ho stíhala.

Pomalými krokmi som už s nie dostatočne širokým úsmevom na tvári kráčal roklinou.
Hej, Bee, ozval sa v mojej hlave z ničoho nič hachibi.
Áno, viem, ubezpečil som ho a zastavil uprostred cesty.
"Nech si, kto si, na tvojom mieste vyliezť by som ti radil,
mocná chakra a silný vražedný inštinkt ťa prezradil," ubezpečil som svojho prenasledovateľa, že o ňom už viem.

Kisame
"Yare, yare," ozvalo sa zo zeme, z ktorej som sa následne ako keby z vody vynoril, i s trasúcou sa samehadou v ruke.
"Takže je to pravda, že tak srandovne rozprávaš, heh. Nech som kto som? Hehe, na tvojom mieste by som si zapamätal meno toho, koho pričinením prídeš o život," samehadu som pevne chopil. Obväzy okolo nej sa začali trhať.

"Hoshigaki Kisame a moja malá pomocníčka, samehada. Hehehe, očividne má už nejaký ten čas zálusk na tvoju chakru, už dlho som ju nevidel v podobnom stave," ubezpečil som Killer Beeho a vzpriamil sa.
"Ako správny majiteľ jej nemôžem nadlho odopierať korisť," chystal som sa na útok.

"Hooo," neváhal som a tasil svoj zápisník, do ktorého som si prostredíctvom vlastného atramentu poznačil jeho meno.
"Výborne, mám to," srandy po tomto už šli stranou a ja som použil svoj plášť, hoc iba so 7 chvostmi.

"Jednou ostrou ranou ťa hneď pokorím,
blbá ryba s veľkým mečom odporným!" obrovskou rýchlosťou som vyletel priamo na Kisameho s úmyslom zraziť ho k zemi.

Kisame
"Hehe, smiešny a navyše tupý. Dovoľ mi ti niečo objasniť, chobotnička," neodpustil som si poznámku na jeho atrament.
"Žralok rozhodne nie je ryba!" vykríkol som a zahnal sa samehadou jeho smerom.

Jediným takýmto švihnutím som ho pripravil o 6 chvostov, pričom samehada s pribúdajúcou pohlcovanou chakrou rástla.
"Pôjdeš dole rovnako ako všetci pred tebou, rovnako ako aj tvoj brat," dodal som následne provokačne.

Čože?! zarazil som sa nad schopnosťou jeho meča.
Zdá sa, že ten meč je schopný pohlcovať chakru. Tá zbraň je nebezpečná.
Tse, nikto predo mnou nebude zosmiešňovať môjho brata nebohého!
Ak nefunguje táto podoba, potom skúsme prejsť do levelu druhého!

Rozhodol som sa teda transformovať a overiť si moju teóriu.
"Ostáva mi s týmto prirovnaním súhlasiť, nuž veru,
vieš ale vôbec, že to chobotnice žraloky žerú?" vyrazil som po ňom ešte vyššou rýchlosťou ako predtým.

Kisame
"Oja, oja," nemal som priveľa času. Jeho pohyb bol prakticky rovnakej úrovne ako raikageho, preto jediné, čoho som bol v tomto kratučkom momente schopný, bolo umiestniť samehadu pred seba.

I napriek tomu bol ale zásah dostatočne silný nato, aby mi spôsobil smrteľné zranenie. Preletel som sa a narazil do stromu, no keď už to vyzeralo, že to nerozdýcham, začal som sa smiať.
"Hehehehe, si naozaj dobrý! Za normálnych okolností by som bol už možno aj mŕtvy, ale," moje poškodené časti sa zregenerovali.
"Faktom je, že vďaka istému mužovi som absolútne nesmrteľný!" bez akýchkoľvek problémov som sa postavil.

Objavil som sa neviditeľnou super rýchlosťou, obklopený technikou raiton no yoroi, vedľa Kisameho, do ktorého som okamžite čo najprudšie narazil. To spôsobilo, že sa opakovane preletel a vrazil do najbližšej skaly.

"Úmyselne si dal gobiho akatsuki len preto, aby si predišiel zbytočným obetiam na ľudských životoch. Vrátil si sa do kumo bez toho, aby si sa čo i len unúval podať mi hlásenie a teraz na vlastnú päsť vystavuješ život svoj i hachibiho akatsuki len preto, aby si pri tomto boji nikoho iného neohrozil. Toľko hrubých porušení poriadku môže viesť k rapidnému úbytku morálky, vzhľadom na čo som sa rozhodol, že z teba vymlátim dušu," prehovoril som smerom k Beemu.

"Ajéje," vydesene som pohliadom na raikageho.
Teraz neviem, či sa viac báť toho rybieho muža, alebo jeho.
Bože, prečo sú len členovia kumogakure tak strašne tupí, vzdychol si hachibi.
"Očividne som jednou nohou vstúpil do svojho hroba,
tak či onak, nemyslím si, že je na to správna doba!" snažil som sa upokojiť raikageho.

Kisame
Po poslednej rane som sa len tak tak zdvihol z popraskanej skaly. Moje časti tela sa ale opakovane okamžite zregenerovali, preto som následne nemal problém pokračovať v boji.
Dorazil raikage, i napriek mojej nesmrteľnosti je to teraz pre mňa veľmi nevýhodná situácia, rozhodol som sa dať na útek. Každopádne som sa však zastavil.
Nie. Ak ma sem Madara poslal, určite rátal s touto možnosťou. Dôvodom teda s najvyššou pravdepodobnosťou bude, že vo mňa verí! Verí v to, že budem schopný zmazať všetky svoje doterajšie neúspechy a priniesť mu hachibiho i napriek mojej nevýhodnej situácii!

Začal som to tam celé prostredníctvom svojej, ale i samehadinej chakry, ktorú pohltila predtým od Killer Beeho, napĺňať vodou. I napriek tomu, že bola roklina rozľahlá, voda predsa len stúpala a vlny doslova hrali moju hru.
"Už nikdy, nikdy viac nesklamem!" vyrútil som sa na nich oboch.

"Tse," pohliadol som smerom ku Kisamemu, keď som už konečne chcel namlátiť hubu Killer Beemu.
"V poriadku, toto by mohlo byť problematické, preto tú nakládačku, ktorú ti dlhujem, odložíme na neskôr. Ak sa chceš vyhnúť pobytu v base za vlastizradu, ukáž, ako veľmi svoju dedinu miluješ," tasil som okamžite zvitok na privolanie.
Jediná možnosť, ako poraziť týchto chlapíkov, je ich zapečatiť. To ale zaberie nejaký ten čas.
Chystal som sa privolať Kohaku no Jōhei.
"Zdrž ho, kým budú prípravy hotové!"

Tse, to je vydierač!
Kašli na to, sústreď sa! Ak to takto pôjde ďalej, onedlho vysaje všetku dokonca i moju chakru, ako náhle sa tak stane, skončili sme.
V tom prípade skúsime taijutsu, tasil som svoje meče.

"Ani s takým množstvom vody nepodarí sa ti ma odrovnať!
Než toho budeš schopný, dovoľ mi ti prdel nakopať,
oh yeah!" vrhol som sa na Kisameho i napriek blížiacej sa vlne.

Kisame
"Ako keby si mi mohol ublížiť!" vlna zavalila roklinu a na jej vrchu sa stretli jeho meče s mojou samehadou.

Nech sa stane čokoľvek, nemôžem znovu sklamať!
V hlave sa mi vybavilo niekoľko spomienok, jak na prvé stretnutie s Madarom, tak na moju prvú úbohú smrť.

Kohaku no Jōhei bola pripravená.
"Bee, hotovo, stiahni sa! Toto je tvoj čas, žraločík, za tvoj nezdarený pokus o odcudzenie niečoho, čo patrí kumogakure, a napadnutie jej členov, nad tebou vynášam definitívny rozsudok smrti vo forme zapečatenia!"